POĎAKOVANIE IVETKE
S Ivetkou Burianekovou som sa prvýkrát stretla asi pred 3-4 rokmi. Upútala ma tým, že mala väčší kočík. Vedela som, že musí mať postihnuté dieťatko, pretože podobný kočík som mala aj ja. Neskôr som sa jej prihovorila. Dozvedela som sa, že má dcérku Katku, ktorá má DMO. Občas sme sa stretli a prehodili pár slov. Po určitom čase som Ivetku navštívila doma. Porozprávala mi viac o dcérke. Ja o mojich dvoch chlapcoch, ktorí sú tiež ZŤP. Aj napriek tomu, že má doma postihnutú Katku založila OZ Spolu to zvládneme - Burko. Obdivujem ju, ako to všetko zvláda. Viem, že to v živote nemá ľahké a aj napriek tomu sa snaží pomáhať iným. Ivetka je veľmi milá a priateľská. Dokážem sa s ňou o všeličom porozprávať. O starostiach, problémoch, čo ma trápi, čo ma teší. Vždy si ma vypočuje a poradí mi. Jej slová sú ako balzam na dušu. Vzorne sa stará o Katku. Má chápajúceho a milujúceho manžela. Rodinku sa snažím navštevovať častejšie a vždy od nich prídem pozitívne naladená.
V jednej pesničke sa spieva – „Oni s Tebou Tvoje starosti, aj problémy zdieľajú...“ A taká je Ivetka. Som rada, že som ju spoznala a celú jej rodinku. Preto sa jej chcem poďakovať za to, že myslí aj na iných ľudí s podobnými problémami a pokiaľ môže, vždy pomôže.
Ivetka myslí aj na iných a mnohé informácie, ktoré sa dozvedela, si nenecháva pre seba. V decembri r.2013 sa stala redaktorkou tohto časopisu INAK OBDARENÍ. Sú v ňom vynikajúce články, ktoré určite mnohých povzbudia. Pri čítaní niektorých článkov si možno uvedomíme, že okrem nás sú tu aj iní, ktorí zažívajú podobné problémy a zápasia s nimi. Nájdeme si tam kontakty na nadácie, ktoré pomáhajú ZŤP a informácie na čo všetko máme nárok z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Myslím si, že niektoré číslo časopisu sa dostane aj medzi ľudí, ktorí nemajú také starosti ako my. A tým, že si ho prečítajú, dokážu nás viac pochopiť a uvedomiť si, že v živote to nemáme také ľahké, ale snažíme sa robiť všetko pre to, aby sme to zvládali. Pre mňa osobne je tento časopis povzbudením a vždy sa teším na nové číslo. Určite hľadať námety do časopisu si vyžaduje čas a Ivetka si tento čas pre nás ostatných vždy nájde aj napriek tomu, že sa stará o ZŤP dcérku Katku. Za to jej patrí veľké ĎAKUJEM.
Eva Výlupková
Ohlas na články v INAK OBDARENÍ
Sú veci medzi nebom a zemou, ktoré nevieme vysvetliť, lebo prinášajú do nášho života mozaiku šťastných, radostných, ale i smutných a útrpných udalostí, determinujúc tým naše prežívanie - šťastie, či úsmev na tvári, ale i slzy beznádeje. Som ženou, už v zrelom veku, mám 54, ale hoci nemám telesný hendikep, len problémy s chrbticou a kolenom, siahla som počas liečenia v Kováčovej po časopisoch INAK OBDARENÍ a neľutujem, že som sa začítala. Sama možno „blúdim“ vo svojom živote, lebo som stratila zamestnanie a zároveň sa u mňa vyhrotili niektoré zdravotné problé- my, preto sa len málo smejem a už vôbec sa necítim šťastná. Tu v Kováčovej, práve z článkov v časopisoch INAK OBDARENÍ som ale pochopila, že radosť zo života možno mať stále a v každom veku, že mne je vlastne dobre, nepoviem, že fajn, ale dobre, mám rodinu, mám deti, manžela, možno nie celkom dobré zdravie, ale mala by som mať pred sebou veľký cieľ, aj to, čo hapruje, nejako získať – zamestnanie, či zlepšenie zdravotného stavu, aby som pri každom kroku nepociťovala len bolesť na niektorom mieste a nejedla kopu liekov. Bolo to pre mňa ako precitnutie zo zacykleného kolobehu negatívnych myšlienok. Ale nie o tom som chcela písať. Počas mesačného pobytu v kúpeľoch sa mi dostali do rúk nielen aktuálne čísla mesačníka INAK OBDARENÍ, ale i tie staršie a svoj dojem z ich príspevkov môžem zhrnúť len do veľkého ĎAKUJEM.
Ďakujem, že mi bolo dopriate článkami pani Svátekovej, ale i Burianekovej, otvoriť si oči a zamyslieť sa nad tým, že všetko, naozaj takmer všetko vo svojom živote máme vo svojich rukách – že sa nesmieme uzatvárať do žiaľu a skepsy, stále sa skrývať len za výhovorky, za formulky, ako sa to nedá, prečo musíme hodiny robiť to i ono a na seba nemáme čas a hlavne, že môžeme zavŕšiť celé naše nové správanie tým, že budeme mať radi seba samých, bez ohľadu na naše nedostatky. Naozaj sa hlboko skláňam nad odhodlaním pani Svátekovej vyboxovať si miesto pod slnkom, dokázala ozaj veľa a môže byť veľkým vzorom všetkým, ktorí sa chcú vzdať, alebo sa už vzdali a rezignovali. Prajem jej, ale i celej redakcii, veľa úspechov, veľa elánu a životnej energie.
S úctou Ing. Jana Šuleková
0800 105 707 
