Dá sa žiť naplno s hendikepom?

Dá sa žiť naplno s hendikepom?
Podľa mňa život naplno si vyžaduje:
• uvedomovať si svoje schopnosti, svoje psychické aj fyzické možnosti, poznať sám seba a svoje hranice,
• snívať a sny trpezlivo a tvorivo realizovať,
• mať schopnosť znovu začať, keď sa niečo nevydarí, 
• zbaviť sa strachu z omylov a z neúspechu,
• vypočuť si iných, ale rozhodovať sa na zá-klade vlastných poznatkov a skúseností, dôverovať si, stať sa nezávislým na mienke iných, konať tak, aby nám život prinášal radosť z bytia, konať a myslieť tak, aby náš život mal zmysel pre nás samých aj pre tých ľudí, ktorí sú okolo nás,
• šíriť okolo seba atmosféru pokoja, prijatia, podpory a porozumenia, počúvať iných a viesť s nimi užitočné, obohacujúce rozhovory vedúce k porozumeniu a vzájomnému poznaniu sa, zdieľať s ostatnými životné príbehy, formovať postoje k  životu a prijímať ponaučenia plynúce zo životných skúsenosti, učiť sa žiť čestne.

Toto všetko získavame učením sa počas života a inšpirovaní ľuďmi, ktorí to dokážu. Je však potrebné rozlišovať mieru možností každého človeka. Sú ľudia, ktorí majú vážne fyzické i psychické obmedzenia. Je potrebné tieto obmedzenia reálne zvážiť a podľa toho vytvoriť im podmienky na to, aby mohli svoj život čo najviac naplniť a získať sebestačnosť. Potrebujú podporiť v tom, čo dokážu, potrebujú pomoc pri prispôsobovaní sa podmienkam a požiadavkám prostredia, aby bol ich život bohatý na skúsenosti, na priateľskú a nápomocnú ľudskú pozornosť. Ich život nadobudne zmysel, keď získajú pocit, že sú pre ostatných tiež dôležití. Už len tým, že sú a svoje obmedzenia zvládajú ako najlepšie vedia. Poznám u nás mnohých ľudí, ktorí sú inšpirujúcimi príkladmi tým, ako žijú a čo všetko zvládajú. Môj veľký obdiv má vo svete zná- my profesor Stephen Hawking, významný britský vedec matematik a kozmo-fyzik. Dnes už 74 ročný pán, otec troch detí a starý otec jedného vnúčaťa. Ako 21 ročnému mu diagnostikovali závažné ochorenie postihujúce motorické neuróny. Lekári mu predpovedali tri roky života. Dovtedy športoval, študoval na Oxfordskej univerzite, oženil sa. Postupne strácal celkovú pohyblivosť, stratil schopnosť komunikovať. Podľa dostupných údajov sa považuje za  šťastného človeka. Dôvody sú to, že choroba mu poskytla čas na zrealizovanie dôležitých objavov a to, že má „okúzľujúcu rodinu“. Napriek ťažkostiam našiel spôsob, ako ísť životom a  ako kompenzovať obmedzenia.

Predpokladám, že pri čítaní týchto riadkov vás napadnú mnohé otázky na psychologičku alebo vás to bude inšpirovať k tomu, aby ste sa podelili o vaše životné príbehy v tejto rubrike.

S pozdravom, PhDr. Mária Sopková.
Mám záujem
verify

* Tento údaj je povinný


  spig@spig.sk     0800 105 707     www.spig.sk

Prečítajte si celý časopis

 

Máte záujem dostávať nové číslo časopisu na Váš email? 
pošlite nám žiadosť na klub@spig.sk