Tvorivé dielničky v novembri

Tvorivé dielničky v novembri
„Najťažšie v  živote je búrať bariéry v  sebe“. Keď som pred pár rokmi začínala pracovať s  komunitou ľudí s autizmom, musela som začať od seba. Prešla som obrovskú cestu a naučila sa veľmi veľa, ale stále je to ešte málo. Napriek všetkému sa teším všetkým úspechom, ktoré spoločne s našou komunitou robíme. 
A nie len s našou komunitou, ale mnohými, ktoré sa k nám pripojili a na našej ceste nám pomáhajú. Podporujú nás rôznymi spôsobmi a my pomáhame im, ak nám to okolnosti dovolia. Za tri roky sme si vybudovali kanceláriu, zosieťovali sa s mnohými pre bystrickú spoločnosť vysokoprospešnými združeniami, stali sa súčasťou Komunitného centra Fončorda, kde momentálne vytvárame podmienky na rozvoj svojich detí a náš vlastný.

Tvorivé dielne, ktoré robíme sú zamerané na rozvoj motorických, sociálnych a vzťahových zručností. Niektoré deti dokážu veci už vytvárať, iné sa učia chvíľu posedieť na  jednom mieste, ďalšie sa učia komunikovať medzi sebou a zvládať pobyt na mieste, kde nás je trošku viac.
Sedemnásteho novembra sme dostali ponuku, že prídu medzi nás dobrovoľníčky z Godzone, dohodli sme sa, kde sa stretneme, ale asi sme sa nepochopili. Všetci sme už boli v komunitnom centre, keď mi zazvonil telefón a na konci sa ozval mladý dievčenský hlas, že už sú pred budovou, kde máme kanceláriu. S hrôzou som zistila, že napriek mojim mailom s koordinátorkou, dievčatá vysadili na  mieste, kde nemali vôbec byť. Sadla som do auta a letela na druhý koniec mesta. Zatiaľ sa po dievčatá vrátil zvozový autobus. Autom som išla pred nimi a  viedla ich na Fončordu. Celou cestou mi v hlave rezonovalo, že napriek správnym koordinátom, adrese a všetkému, koordinátor nedal správne informácie svojim zverencom. A tak je to aj v  našich životoch, hovoríme o reálnych veciach, ktoré denne s našimi deťmi žijeme, a napriek všetkému si všetci všetko robia, ako si oni myslia, že je dobré pre nás, a nie je. Nakoniec, ja rodič, som musela udať správny smer ľuďom, ktorí nám prišli pomôcť. A naozaj aj pomohli, dievčatá mladučké z rôznych kútov Slovenska prišli medzi nás. Darovali deťom kúsok seba v  hrách, ktorými sa stali ich súčasťou. Vytvárali s deťmi rôzne drobnosti, rozprávali sa s nami rodičmi, priniesli radosť. Nám dospelým priniesli v ten deň kúsok svetla, napriek tomu, že von pršalo. Vďaka Silvii a Jožkovi, ktorí pripravili priestor na tvorivé dielne, upiekli zemiaky v šupke a prihriali guľášik zo zemiakových hodov, pripravili teplý čaj a kávu, tým vytvorili príjemný priestor domova. Rodičia na malú chvíľu zabudli, že majú deti, tie zatiaľ boli s dievčatami, a aj našimi dobrovoľníčkami zo SPOSA BB Diankou a Ľubkou. Spoločne sme si porozprávali, čo nás trápi a zasmiali sa nad malými radosťami.


Prišli medzi nás aj rodičia z Lučenca, ktorí tiež chcú vytvoriť podmienky na voľnočasové aktivity pre svoje deti a zistili, že tvorivé dielne sú oveľa širšieho rozmeru, ako si predstavovali. Teší ma, že práve v Lučenci oslovila rodičov naša práca v SPOSA BB. Určite to má budúcnosť a presvedčilo ma to po tom, ako ma koordinátor z Lučeneckého komunitného centra raz osobne a raz telefonicky kontaktoval a  počíta s našou návštevou u nich budúci rok.
V myšlienkach sme sa asi spojili, lebo v novembri sa nám podarilo cez Komunitnú nadáciu zdravé mesto získať cez projekt Live funding podporu na zakúpenie techniky, ktorá nám vizuálne napomôže šíriť povedomie o  potrebách, ktoré naša komunita má a nie len naša.

Projekt opačnej integrácie s názvom „Zbližovanie svetov“. Jediná cesta, ako zmeniť postoje spoločnosti voči znevýhodneným, aby tí slabší s  pokojom učili tých „zdravých a  silných“ ako pomôcť a možno sa aj niečo nové naučiť.

Mária Helexová

Konzultácia a bezplatné zameranie priestorov pre zdvíhacie zameranie u Vás doma, alebo odskúšanie schodolezu.

verify

* Tento údaj je povinný