Moja dcéra Zuzana sa narodila ako krásne, zdravé, milované dieťa. Bežný scenár: materská škola, základná škola, krúžky, ZUŠ výtvarný odbor, bilingválne gymnázium. Plánovanie štúdia na vysokej škole. A stačil jeden okamih, len tak. Okamih, ktorý zmenil život 18 ročnému dievčaťu. 21.1.2015 pred odchodom do školy prišla silná bolesť hlavy, a o 2 či 3 hodiny už upadla do kómy. Cievna mozgová príhoda. Masívne krvácanie, ohrozenie života. Myslela sme len na to, aby neumrela, aby ju zachránili. Celé dni som sedela pri jej nemocničnej posteli a čakala som, že otvorí oči a usmeje sa na mňa. Dlhé týždne som dúfala, že sa zobudí, ale verdikt lekárov bol tvrdý: bdelá kóma, vegetatívny stav. Nedávali nám nádej, že sa preberie. Nechcem sa rozpisovať o komplikáciách, infekciách, boji o život, o nezlepšovaní sa stavu. Nestačili komplikácie s tracheostómiou, PEG sonda v žalúdku, nozokomiálne infekcie, horúčky. V takomto stave musela opustiť nemocnicu.
Ale kam, keď v nemocnici nemôže už byť? Ani kúpele – liečebné ústavy pacientov s tracheostómiou neprijímajú. Musí ísť domov. Radosť, že už bude doma, bojovala s mojím strachom, či sa budem vedieť o dcéru v kóme postarať. Rozhodla som sa, že to zvládneme. Musíme. Veď nič iné nám neostávalo. 24 hodinová starostlivosť. Ani chvíľu bez dohľadu. Bola doma vo svojej izbe. Čítali sme jej obľúbené knihy, púšťali piesne z jej počítača, rozprávali o čomkoľvek, ležali pri nej, dúfajúc v zázrak...
Dostali sme sa do starostlivosti úžasných ľudí z Plamienka. Pomohli nám zvládnuť ťažkú a zodpovednú situáciu. Po konzultácii jej vysadili tú hromadu liekov a moja drahá Zuzana sa začala zobúdzať,
stále viac nás vnímala. Ja som jej rozprávala, že bola chorá, preto sa nevie hýbať, ale všetko bude v poriadku. Verila som tomu. Veľa sme si aj poplakali, ale Zuzana statočne bojovala a vrátila sa.
Postupne sa zlepšoval jej stav. Napriek zlým prognózam jej intelekt zostal zachovaný, rozumela nám, mohla s nami komunikovať ukazovaním písmen na tabuľke. Poplakali sme si, keď si vypýtala zrkadlo a nechápala, prečo nemá svoje dlhé vlasy. Plakala som, keď si pýtala svoj mobil a zistila, že už prešlo niekoľko mesiacov. Keď už bola dosť silná na to, absolvovala liečbu v hyperbarickej komore a stav sa značne zlepšil.
Po niekoľkých terapiách už dokázala sedieť. Zohnali sme vozíček a v máji sme prvý krát vyšli na prechádzku. Prežívala som s ňou každý okamih dňa. Napriek tomu si neviem predstaviť, aké to mala moja dcéra ťažké, aké myšlienky jej blúdili v hlave. Ako sa dá vyrovnať s touto situáciou? Nepomôže nám hnev, ani ľútosť, len si zvyknúť na iný spôsob života. Podľa mňa bolo veľmi dôležité, aby sme neupadli do letargie, sebaľútosti, aby sme sa navzájom motivovali, podporovali, snažili sa prežiť. Navodiť aj situácie, ktoré by sa podobali nášmu predchádzajúcemu životu. Potrebné rehabilitácie spestriť aj zážitkami, radostnými okamihmi. Vrátiť sa do života. Jednou z aktivít návratu do života, ako sme si to nazvali, bolo maľovanie. Najprv maľovala doma, ale neskôr sa zapísala na Výtvarný odbor v Základnej umeleckej škole. Neskôr sa vrátila aj do školy. Pre poruchu reči po mozgovej príhode nemohla dokončiť štúdium na bilingválnom gymnáziu, prijali ju na Gymnáziu pre telesne postihnutých v Bratislave. Denne dochádzať do školy bolo nemožné, ale s individuálnym učebným plánom štúdium zvládla. Veľkým dňom boli maturitné skúšky, ktoré ju povzbudili a dodali chuť do
života, zvýšili sebavedomie.
Daj a bude ti dané. To bola myšlienka, ktorá mňa a moje deti viedla k založeniu občianskeho združenia Návrat do života. Jej cieľom a zameraním je združovať mládež a dospelé osoby postihnuté cievnou mozgovou príhodou a ich blízke osoby, pomáhať im vo všetkých oblastiach života, podporovať aktivity smerujúce k návratu do aktívneho života. Chceme, aby sa mladí ľudia postihnutí CMP spolu stretávali, rozprávali sa a navzájom sa motivovali vo svojom boji s následkami mozgovej príhody. Chceme sa zamerať najmä na motiváciu osôb postihnutých cievnou mozgovou príhodou, vytvárame podmienky pre stretnutia týchto osôb a ich blízkych pre výmenu skúseností, na sprostredkovanie informácií, organizovanie stretnutí, workshopov, zameraných na rozvoj tvorivých schopností osôb postihnutých CMP. Nadväzovať kontakty s organizáciami a občianskymi združeniami podobného zamerania. Získavame finančné príspevky, aby sme mohli pomôcť s úhradou nákladov na rehabilitačné pobyty osôb po CMP.
V tomto roku máme smelé plány:
Veľkým potešením pre nás je udalosť, že sa s OZ Milan Štefánik môžeme spolupodieľať na organizovaní benefičného koncertu Chyťme sa za ruky.
Uskutoční sa 31.5.2020 v Galante, na nádvorí neogotického kaštieľa. Koncert je jedným z koncertov dlhoročne podporovaným firmou SPIG.
Začali sme budovať priestor pre činnosť nášho občianskeho združenia. V tomto priestore sa chceme stretávať, pracovať. Tu vytvoríme priestor čitárne pre zdravotne postihnuté osoby. Čitáreň bude spravovať mladá žena, o ktorej píšem v tomto príbehu. Miluje knihy a trápi ju, že sa imobilné osoby nedostanú do mestskej knižnice, lebo 4 schody sú pre niekoho neprekonateľná bariéra. A najmä: je to práca, ktorá ju teší a napĺňa.
...aj takto vyzerá návrat do života...
Alžbeta Molnárová, oznavratdozivota@gmail.com
Foto: Marek Vaco, PeSeTA photography, Igor Frimmel
Video: Igor Kolesár
0800 105 707 
