Ako sa mu darí?Tomáš Galbinec - žiak Spojenej školy na Mokrohájskej 3 v rokoch 1996 – 2015 Na Mokrohájsku si spomínam veľmi často v rôznych súvislostiach, keďže som tu prežil 17 rokov svojho života a dodnes sem chodím na pravidelné návštevy. Preto pribúdajú stále nové zážitky, a tým aj asociácie, kedy si na „Mokrú“ spomeniem. Študoval som tu preto, lebo môj hendikep si vyžadoval špeciálno-pedagogický prístup, najmä na začiatku štúdia, a to v oblasti pomoci pri učení písania, rysovania atď., ale aj určité prispôsobovanie v jeho ďalšom priebehu, ako napríklad: predĺženie času písania písomky, kopírovanie poznámok, keďže som písal pomaly. Tieto skutočnosti sú zároveň aj dôvodmi, prečo by som odporučil študovať na Mokrohájskej každému, kto má špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, ale aj všetkým ostatným, ktorí chcú dostať kvalitné vzdelanie v prívetivejšom prostredí ako na bežnej škole.
Zároveň by som ešte doplnil ďalšie benefity, ako napríklad menší počet žiakov v triedach, čo umožňuje individuálny prístup učiteľov, bezbariérová budova. Predovšetkým však priateľský rodinný prístup učiteľov, spolužiakov a ostatných pracovníkov školy. Mojím vzorom nielen bol, ale dodnes je, môj triedny učiteľ Mgr. Peter Novotný v takmer všetkých oblastiach, či už čo sa týka štúdia alebo súkromného života. Najprospešnejšie pre mňa boli predmety vyučované v pomaturitnom štúdiu v odbore Sociálno-právna činnosť, keďže z vedomostí, získaných z týchto predmetov, čerpám dodnes na Paneurópskej vysokej škole práva. Taktiež som sa tam naučil okrem teoretických poznatkov aj veľmi veľa tých v praxi využiteľných.
Študujem v 2. ročníku na už spomínanej vysokej škole a som s ňou nadmieru spokojný, keďže nielen splnila, ale aj prekonala moje očakávania a predmety na nej ma vyučujú skúsení profesori, ktorí nás učia najmä to, ako to funguje v praxi. Taktiež mám skvelý kolektív spolužiakov, navzájom dobre spolupracujeme, čo je na vysokej škole veľmi dôležité a zároveň sa dokážeme spolu aj zabávať. Jediné, na čo si neviem zvyknúť, sú veľké priestory, keďže na Mokrohájskej som bol zvyknutý na veľa útulných miest, kde sa dalo zašiť.
A ako si predstavujem svoju budúcnosť? Chcel by som byť majiteľom nadácie. Mojím životným cieľom je spraviť svet lepším a verím tomu, že nadácia je jedným z najlepších spôsobov, ako tento cieľ naplniť. Tento študijný odbor som si vybral preto, lebo ma právo baví a myslím si, že právne vzdelanie mi veľmi pomôže pri napĺňaní môjho cieľa. Ak budem mať čas, vyhradím si nejaký deň v týždni aj na právnu pomoc sociálne slabým občanom.
Redakčná rada školského časopisu MOKY 3
0800 105 707 
