Židovské školy – rozhovor s Líviou Katona o novej publikácii

Židovské školy – rozhovor s Líviou Katona o novej publikácii
Pred deviatimi rokmi sa Vám obrátil život naruby. Aké ste mala pocity, keď ste zrazu bola odkázaná na pomoc iných. Určite to bol pre Vás šok. Ako ste sa s tým vysporiadala? A vôbec dá sa to?
Vysporiadať sa s touto situáciou je skôr nemožné, človek ktorý chodil a bolo to samozrejme, môže to po čase len akceptovať alebo vôbec neprijať. Keby som tvrdila niečo iné, by som klamala samú seba.

Kto Vám bol oporou?
Mojou najväčšou oporou bezpochyby bola moja rodina, môj syn, sestra a teraz už moja nebohá mama.

Čo Vám dávalo silu bojovať?
Najväčšiu silu mi dával môj jediný syn a takisto moja silná viera v Boha a nádej na uzdravenie.

Zdraví ľudia majú tisíc prianí, Vy keď ste ostala na vozíčku, aké bolo Vaše najväčšie želanie? Čo je v živote človeka najdôležitejšie?
Človek má množstvo prianí, chce to čo nemá, a hlavne vtedy zistí, čo stratil, keď to stratí. I napriek všetkým zdravotným problémom mojím najväčším želaním bolo, aby môj syn doštudoval, a aby mi bolo dopriate ho vypraviť na správnu cestu života, aby som ho mohla odprevadiť k oltáru a dožiť sa vnuka. Okrem rodinných želaní mám aj osobné i pracovné ambície, ktoré pomaly doháňam a realizujem ako napríklad návrat do zamestnania, vydanie ďalších publikácií, prednášanie, cestovanie.

Čo Vás naučila táto životná skúška?
V živote najdôležitejšie podľa môjho názoru je láska, rodina, zdravie, pomoc blížnemu, ktoré treba strážiť a utužovať. Okrem toho pevná vôľa a viera v samu seba. Prijímať pomoc od druhých, čo je nesmierne ťažké, hlavne keď 30 rokov ja pomáham iným a sama potrebujem už dlhšiu dobu pomoc pri jednotlivých fyzických úkonoch.

Je leto, čas dovoleniek. Pre vozíčkárov je náročnejšie nájsť dovolenku podľa svojich potrieb. Ktorú destináciu by ste odporučili ľuďom s hendikepom? Chodíte na výlety? Ak áno, kde najradšej a je to bezbariérové?
Na výlety chodím sporadicky a vždy pred odchodom preverujeme bezbariérové ubytovanie a miesta, no realita je, že viackrát som bola zavedená. Diametrálne odlišná je situácia v Čechách a v Rakúsku. S tými destináciami som bola maximálne spokojná, ponúkali to čo sľubovali. Ešte stále sa musím priznať, že môj výlet spočíva v absolvovaní rehabilitačných pobytov doma aj v zahraničí, ktoré sa mi osvedčili a som otvorená aj pre nové trendy, ktoré vyhľadávam, avšak sú extrémne drahé.

Čo by ste rada odkázala ľuďom s podobným osudom?
Aby sa nevzdávali, lebo len tí vyhrávajú ktorí sa nevzdávajú.

Židovské školy
Na Trnavskej univerzite som pôsobila od roku 1999. Od roku 2009 sa v akademických kruhoch pohybujem menej, pre môj zdravotný stav, po neodbornom lekárskom zákroku som sa ocitla na vozíku, z tohto dôvodu preferujem publikácie a konzultácie na VŠ. Mám 32 rokov praxe v sociálnej sfére a pár rokov na TU Trnava a dlhšiu dobu externe pracujem pre VŠ Danubius Sládkovičovo. Od roku 1998 pôsobím ako riaditeľka sociálneho zariadenia v Košútoch, kde aj žijem.

Ako vznikol nápad vydať publikáciu o židovských školách?
Dejiny ma vždy fascinovali. Moja prababka bola židovka. Počas štúdia na univerzite som pri predmete dejiny pedagogiky zaregistrovala len pár viet o tom, že existovali židovské školy. V druhom ročníku som sa rozhodla, že sa hlbšie a naplno budem venovať tejto téme a zaplním túto medzeru v dejinách pedagogiky.

Kde a ako ste zbierali materiály?
Zbieranie materiálu bol dlhý proces. Pri písaní som sa opierala o odbornú literatúru, bádanie v archívoch doma aj v Budapešti, Prahe a taktiež v osobných zbierkach.

Čo bolo najzaujímavejším výsledkom výskumu?
Všetko, ale chcem predsa vyzdvihnúť osobné rozhovory s vtedy ešte žijúcimi predstaviteľmi náboženských obcí a absolventmi židovských ľudových škôl, ktorí už nie sú medzi nami. Touto knihou som sčasti vyplnila biele miesta v slovenskej pedagogike, ktoré boli doteraz neadekvátne zastúpené.

Kde možno kúpiť vašu knihu?
Na dobierku cez môj e-mail:
katona.piatok@gmail.com
alebo cez OZ Ponvagli Sládkovičovo.

Aké plány máte ohľadne tejto témy v budúcnosti?
Táto kniha vyšla v roku 2001 prvýkrát v skrátenej verzii po maďarsky a teraz v rozsiahlejšej podobe po slovensky s anglickým resumé. Vydavateľstvo Matice slovenskej zaradilo môj rukopis do svojho edičného plánu v tomto roku. Mojím cieľom je dosiahnuť v tejto alebo rozšírenej podobe vydanie publikácie aj po maďarsky a po anglicky.
Teraz sa okrem svojej práce venujem ďalšej téme, a to dobročinnosti a sociálnej práci v židovskej komunite, ak všetko pôjde podľa harmonogramu, zborník bude už tento rok.

Lívia Katona
Mám záujem
verify

* Tento údaj je povinný


  spig@spig.sk     0800 105 707     www.spig.sk