Keďže táto skladačka je rozmanitá vo farbách, tvaroch, veľkostiach, skrsol vo mne nápad dať tomu názov Lego spája. Spojiť rodiny detí s autizmom, iné komunity, verejnosť, školu, proste všetkých tých, ktorí dozreli na niečo vyššie. Niekedy v septembri minulého roku to bolo ešte čosi neurčité. Najprv som oslovila našu ŠZŠ na Ďumbierskej, ktorej pani riaditeľka Mgr.Miklošovičová bola tejto myšlienke naklonená. Najprv bola dohoda, potom som začala oslovovať minuloročných partnerov a hľadala nových.
Od apríla minulého roka som prešla procesom učenia, spoznávania nových ľudí, makala som sama na sebe.
Bez toho by to nešlo. Pracovala som na vzťahoch, na všetkom, čo som ešte nemala zvládnuté. Vďaka mnohým veciam som začala aktívne popri všetkom pracovať s rodičmi, s ich problémami, kontaktovala som sa s vhodnými ľuďmi, ktorí pomáhali slabším spomedzi nás. Riešila kopec „neviditeľných“ problémov, cez ne nachádzala nových silných partnerov. Začala písať do časopisu Inak obdarení. Motivovala svojich úžasných rodičov.
Nie som psychológ a nie som ani „len rodič“, som človek, ktorý si povedal, že zmena je možná, lebo zmena nie je vo svete, ale je v nás. A tak som sa rozhodla, že Lego spája bude mať tú silu pospájať všetky ohnivká mojej ročnej tvrdej práce, ktorú málokto vidí. Hodiny prebdených nocí, keď som bola pri vás, mojich najslabších. Neprešlo to do mňa, ale pochopila som, že ten oheň vo mne by ma zničil, ak by nehrial vás, ktorých nikto nepočúva, za ktorých nemá kto hovoriť to, čo sami vnútorne žijú a prežívajú. Nie ste mi ľahostajní, nikto z vás. Každý z vás je skladačka, ktorej autorom ste vy sami a je na vás, aby ste svoje dielo urobili v dokonalosti. Lego spojilo úžasné veci, stretla som úžasných ľudí, ktorí nás podporili vecne, finančne, vlastným ľudským vkladom, fyzickou pomocou, dobrým slovom, objatím, mlčaním, keď bolo potrebné.
V sobotu a nedeľu (30. a 31. mája) sa vďaka tvrdej mravčej práci podarilo niečo nádherné, aj počasie prialo, slnko zohrievalo svet svojimi zlatými lúčmi. Deti a personál školy deň pred tým krásne vykosil záhradu, upravil všetky priľahlé plochy. Detská pomaľovali asfalt pred školou obrázkami s motívmi lega, nápismi. Pomáhali pri vykladaní materiálu, pani učiteľky asistovali. Jedna veľká rodina. Bolo cítiť osobné zaangažovanie sa všetkých zúčastnených. Klauni z červeného nosa nás v sobotu tešili svojou prítomnosťou, deťom nafukovali balóny, skákali s nimi v nafukovacom hrade. Urobili zaujímavú prezentáciu o ich krásnej práci, ktorá bola neskutočne poučná, nik netuší, ako sa musia pripravovať na toto zodpovedné povolanie.
Robot Swanformer s jeho asistentkami nám robil príjemnú spoločnosť, deti i dospelí sa s ním fotili a nadväzovali sa nové priateľstvá. Deti skladali z lega rôzne veci, spolu s rodičmi, dobrovoľníkmi, klaunmi aj kamarátmi. Tety z firmy, ktorá nám skladačky zapožičala, deťom nechali jednu celú prepravku lega. Vedeli asi prečo. Niektoré detičky prišli až po skladaní a boli sklamané. Vďaka nim sa sklamanie premenilo na nádej, že v nedeľu bude súťaž pokračovať. Vďaka sponzorom boli odmenené za svoje dielka. Radosť detí je na nezaplatenie.
Na stretnutí sa diali aj malé zázraky, keď mamička prvýkrát v živote mohla na chvíľku odísť od svojho synčeka a on sa bezstarostne hral s legom a inými deťmi. Aj takéto nepatrné chvíle sú v našich očiach zázraky. Mladý muž Miloš nám urobil nádhernú prezentáciu o vesmíre. Pol roka na sebe tvrdo pracoval a patrí mu môj obdiv. Arteterapia, ktorú viedli dievčatá Monika a Marcelka, vytiahla z našich detí obrovský emočný potenciál v podobe krásnych obrázkov a pomaľovaných tričiek, bolo príjemné vidieť rodičov vysmiatych a spokojných s deťmi i samých so sebou. Tvorivé dielničky viedli pani učiteľky a zapojili sa aj rodičia s deťmi, pomáhali aj naši zlatí dobrovoľníci. Deti vyrábali z cesta pekné výrobky a zdobili medovníky rôznymi motívmi, niektoré v krátkom čase padli za obeť detičkám ako sladkosť. Z mestského úradu zavítal medzi nás mladý zástupca primátora Martin Turčan, ktorý s nami prebral v krátkosti témy okolo problematiky autizmu. Milým hosťom bola bezpochyby pani europoslankyňa Janka Žitňanská, ktorá s nami trávila chvíle radosti a pohody, každému, kto mal záujem s ňou hovoriť, venovala čas. Zúčastnila sa s nami aj oceňovania detičiek za ich výtvory.
Deti si v nedeľu mohli užiť muzikoterapiu s dievčatami Zuzkou a Martou, kanisterapiu s pani Trenčanovou, malé športové zápolenia s pani učiteľkami zo školy a aj tvorivé dielničky. Prišli medzi nás rodinky s deťmi s autizmom, ktoré majú aj iné diagnózy, ako je napríklad tuberózna skleróza (OZ ASTUS), o ktorej som síce počula, ale poznala som len jednu osobu, ktorá ju má. Autizmus je skutočne prienikový a týkajú sa ho rôzne iné diagnózy, ktoré človek s autizmom môže mať. Teší ma, že dobrovoľnícky nám prišli pomôcť dievčatá Inka a Vanda (Svetielka nádeje), navštívila nás aj naša Ivetka Burianeková s dcérou Katkou a jej manželom (OZ Inak obdarení). Konečne sme chvíľku mohli byť spolu a stretnúť sa pod jednou „strechou“. Vďaka tomuto podujatiu sa postretali mnohí a nadviazali kamarátstva. Tí, ktorí sa už poznali, utužili svoje vzťahy, spojili sa iné združenia vzájomnou pomocou, aj osobnou podporou - Janka Vigašová s Viktorkou (OZ Nožička). Stretlo sa viacero občianskych združení, zameraných na rôzne druhy znevýhodnení.
Vďaka dobrovoľníkom (Erika K., Silvia Ž., Peter H., Diana H., Šarlotka W., Matej V., Lucka F., Andrejka G., Jarka H., Miriam K., Ivana G., Janka S.) sme všetci mali možnosť absolvovať dva super dni plné zábavy, dobrej nálady, tvorenia, oddychu, nových kontaktov a malých zázrakov. Lego spája bolo o spájaní dobrých vecí, ktoré sa spoločnými silami podarilo krásne zvládnuť. Spomínam si na slová našej pani riaditeľky ŠZŠ na Ďumbierskej v BB, keď sme túto akciu plánovali.
„Kde je vôľa, tam je cesta“. Spoločne sme všetci, s vôľou robiť veci čo najlepšie a od srdiečka, vykročili na spoločnú cestu.
MH
Júl 2015
0800 105 707 
