Autizmus a otcovia

Ich otec bol bývalý legionár (vojak z prvej svetovej vojny), ktorý prešiel strašné útrapy vojny a aj zajatia na Sibíri, napriek tomu to bol človek pevných rozhodnutí a oddane a s láskou sa staral o  svoje štyri deti. Každý deň ich odprevádzal do školy s požehnaním a  pohladením. Nikdy im nechýbalo to najnevyhnutnejšie. V ťažkých vojnových časoch druhej svetovej vojny svoje deti chrá- nil pred istou smrťou. Nakoniec ich dochoval do dospelosti, dve deti vyštudovali medicínu a stali sa z nich lekári. Dal svojim deťom láskou, ktorej bol schopný, všetko. Morálny kódex, zmysel pre spolupatričnosť, úctu k svojim koreňom. Môjho otca si pamätám ako bytosť, ktorá nás milovala svojou špecifickou láskou. Nikdy nám nehovoril, že nás má rád, ale staral sa o všetko, čo sme potrebovali. Kedykoľvek nám niečo hrozilo, chránil nás, postavil sa za  našu pravdu, urobil pre nás čokoľvek, aby sme boli šťastní.
Pamätám si na  jeho rozprávanie príbehov z  jeho detstva, ktoré vedel neskutočne obrazne rozprávať.

Kľačiac na kolenách v  záhrade, pestoval všetko, čo sme potrebovali. Miloval zvieratá, o ktoré sa staral. Pomáhal všetkým, ktorí ho požiadali o  pomoc. Aj vo vysokom veku navštevoval chorých a umierajúcich. Učil ma vnímať svet v  jeho obrazoch, posmeľoval ma do  života, bol mojím tieňom, ochrancom a  najbližšou dušou. Deti si uvedomia hodnotu svojho otca až vo chvíli, keď miesto, kde sedával, ostane prázdne. Vždy ma čakával, keď som chodila domov zo školy, vyzeral ma pri bránke, či už nejdem z autobusu, ráno mi uvaril kávu, keď som šla do školy, dal mi požehnanie. Vždy sme cítili vzájomné prepojenie, puto. Bol to skutočne dobrý otec, najsilnejšia bytosť, ktorá mi dala život a všetko, čo mi dnes pomáha zvládať autizmus môjho syna. Bez otcových rád do  života, ktoré boli skutočne ním odžité, by som dnes ani tieto články nepísala.

Naučil ma vnímať tajomstvá bytia, podstatu života, všetkého, čo znamená ľudský život. Prijať smrť, ktorú sa tiež treba naučiť prijať, ako najvyššiu pravdu života. Cez všetky veci, ktoré prežil a to, čo si priniesol ako posolstvo o svojich predkoch, mi ukázal, ako sa učiť prežiť aj tie najťažšie okolnosti ľudského života, že pokiaľ človek dýcha, tak žije a musí urobiť všetko, čo mu pomôže prežiť. No najväčším darom, ktorý mi dal, je viera, viera v  to, že nad naším životom je niečo vyššie, čo ho riadi a predurčuje, že najdôležitejším faktom prežitia je správne sa rozhodnúť. Život je voľba. A všetko sa odvíja od nej. Môj manžel je neskutočne dobrým a starostlivým otcom pre nášho syna. Chlapca s autizmom a inými znevýhodneniami.

Otcom, ktorý pri nás stojí vo všetkých chvíľach, v šťastných aj tých najťažších. S láskou a oddanosťou sa stará o  Maťka. Malý ho má rád a aj keď má svoje vrtochy, vystíska si ho a jaší sa s ním. Až teraz sa Maťko začína tešiť z vecí, ktoré väčšinou prežívajú menšie detičky, ale aj napriek tomu, že už je ťažký, ho ocko nosí na chrbte, z čoho sa krpec veľmi teší.

Náš ocino je najlepší chlap na svete, pracovitý, usmiaty, pokojný, láskavý a  nesmierne obetavý. Každý deň sa v duchu modlím, aby nám ho pán Boh chránil, je našou jedinou oporou, ktorá je aj pre mňa obrovským darom. Dobrý muž a otec je skutočne darom. Uctime si dobrých otcov, ktorí denne pracujú pre blaho rodiny, milujú svoje niekedy neposlušné deti, odriekajú si samozrejmosti života, otcov, ktorí aj napriek nepriazni života so vzpriamenou tvárou s úsmevom na tvári idú, držiac hrdo za ruku svoje dieťa.

MH