Na vlastnej koži sme sa mali možnosť presvedčiť , čo prežívajú, keď napríklad protistrana vám dáva dookola otázku, na ktorú nepoznáte odpoveď. Pocit bezradnosti, možno až agresie na niekoho , kto vás otravuje a neviete sa toho zbaviť. Agresia našich detí je veľmi častá. Často niečím búchajú alebo bezradne kričia a privádzajú vás i celé okolie do zúfalstva, ale uvedomte si, že čo to spôsobuje vám , niekoľkonásobne bolí ich. Nádej terapie, na ktorej sme boli je v tom, že sa s týmito stavmi dá pracovať, problém je v tom, že terapeutov je na Slovensku málo a vy ako rodičia ak chcete niečo na vzťahu s vašim potomkom zmeniť, musíte zase siahnuť hlbšie do vrecka a nahustiť denný program ešte o intenzívnu prácu s dieťaťom, v ktorej žiaľ v škole nikto nebude pokračovať. Nie preto, že by nechcel, ale preto, lebo legislatíva školského systému tento model ešte nezaradila do výchovného procesu detí s autizmom, ktoré v zahraničí už na tom frčia pekných pár rokov.
Rodičia nemajú možnosť rozširovať si svoj obzor, aby si začali od štátu žiadať prostriedok, ktorý by umožnil ich deťom ľahšiu adaptáciu do života a tým aj znížil záťaž pre sociálny systém v dospelosti, keď sa môžu stať využiteľnými v bežnom živote. Čo musí rodič zvládať? Záchvaty dieťaťa, ktoré pre naše nepochopenie ide do silných afektov. V tých chvíľkach pokiaľ ste doma ,dieťa zvalíte na zem a tiažou vlastnej osoby ,držiac mu ruky vedľa hlavy, minúty ho držíte na chrbte , prihovárajúc sa mu, sna- žíte sa ho ukľudniť, stojí vás to neskutočnú fyzickú a psychickú silu. Nemuselo by nás to toľko stáť, žiaľ nemá nám kto pomôcť. Sme na naše deti sami. A všetko, čo dokážu a v čom napredujú je vo väčšine výsledok našej každodennej snahy pomôcť im, aby dokázali nejako existovať. Možno to vyznieva pesimisticky, ale náš život má veľmi málo svetlých chvíľ, no žiaľ je náš a keby sme ho blahorečili, šli by sme proti sebe. Mám priateľku špeciálnu pedagogičku, ktorá ma učí pracovať na sebe, čím mi pomáha zvládať všetko okolo Maťka. V januári bola u nás.
Začala mi ukazovať, kde robím chyby, bolelo to, ale vďaka tvrdej drine náš Maťko, ktorý sa pred pol rokom nevedel ani vyzuť a obuť, obliecť a vyzliecť, jesť lyžicou, nás v sobotu ráno s manželom prekvapil. Prišiel do našej izby s papučkami na nohách. Keď sme ho poslali do jeho izby, aby počkal, že prídeme za okamih, prišiel naspäť len v plienke. Sú to možno pre niekoho maličkosti, ale pre nás zázrak. Odmena za to, že sme sa odmietli zmieriť s niečím len tak, bez boja. Zmenilo nás to, spojilo vo vzťahu a v spoločnom prežívaní malých, veľkých zázrakov. Je tu aj pomoc človeka, ktorý k nám prišiel ako učiteľ, ktorý nám nastavil zrkadlo a stal sa našim priateľom, urobil viac, ako by mal. Dobrý učiteľ je na nezaplatenie. Naša Inka urobila ešte niečo. Zobrala Maťka jeden víkend cez prázdniny spolu so svojou rodinou na chatu.
Prežila s ním všetko zlé aj dobré. Prekonala s ním chvíle jeho bezradnosti a on ju tiež odmenil. Bola odvážna a dostala od malého Maťka lekciu poznania, ktorú v žiadnej múdrej knihe nenájde. Je to silná a odvážna osoba, ktorá nám dáva nádej, učí aj mňa vidieť veci srdcom a preciťovať veci, ktoré mi pred tým utekali. Za to jej veľmi ďakujem ja, Maťko aj môj manžel. Ak budete potrebovať poradiť, alebo nasmerovať vás správnym smerom dajte mi vedieť na emailovú adresu aj ja vás nakonataktujem: helexova@gmail.com. Nič nejde ľahko, ale po malých krôčikoch to ide dopredu a stretnete na tej ťažkej ceste ľudí, ktorí vás napriek prejavom vášho dieťaťa predsa len nezatratili.
Mária Helexová
Október 2014
0800 105 707 
