Pri mojich prednáškach ľudia ani nedýchajú

Predstavte si, že chodíte na strednú školu. Máte za úlohu urobiť prezentáciu. No, keď prednáška začne, pevne dúfate, že sa niečo nepokazí. Ja sám viem, aký je to pocit. Už viac ako štyri roky vyrábam svoje vlastné prednášky, s ktorými cestujem najmä po školách. Lenže mnohý vôbec netušia, aké náročné to môže byť. V tejto spovedi Vám chcem priblížiť, že to nie je také jednoduché ako sa môže zdať. Najprv si vymyslím námet. Keďže som fanúšik histórie a vesmíru, nápady čerpám najmä z týchto tém. Vyhľadávať informácie môže byť dosť komplikované. Snažím sa čo najviac držať faktov. Informácie si hľadám aj v angličtine. Prednášku skladám z obrázkov z internetu. Nechýbajú ani videá. A keď treba, niektoré scény si vyrábam sám, pomocou 3D modelovania, čo je vlastne tvorba s digitálnou plastelínou. Nechýba ani hudobná zložka. Dôkladne skúmam, aký záber a akú hudbu do svojho projektu zakomponovať. Počas výroby si vymýšľam komentár, ktorý si musím celý zapamätať, lebo v prednáškach ide hlavne aj o to – bez textovej pomoci ich celé sám odprezentujem.
Celú tvorbu robím bez akejkoľvek pomoci a ľudia ani nedýchajú, keď to pozerajú.
Pýtate sa, ako je to možné?
Mám síce dokončenú iba základnú školu a o takejto možnosti som nikdy nerozmýšľal, ale vôľa tvoriť a záujem o dané témy vo mne prebudila túto znalosť. V mojich začiatkoch vznikali iba obyčajné prezentácie, ale potom pribúdala výroba grafiky.
Pracovať s grafikou ma naučil môj homeopat Hubert Hilbert a potom som išiel vlastnou cestou. Avšak 3D modelovanie sa učím sám cez YouTube. Po dokončení projektu prichádza asi tá najťažšia časť.

Vybavovanie škôl, vybavovanie nových možností, písanie mailov školám, dohadovanie termínov,samozrejme, všetko by to nešlo aj bez pomoci Lenky. Lenka je moja kamarátka, hipoterapeutka a osobná asistentka zároveň. Bohužiaľsa mýlite, ak si myslíte, že ma prijímajú s otvorenou náručou. V každejškole sa cítim inak, podľa toho, ako vidím spontánnu reakciu žiakov. Keď vidím a následne počujem potlesk po prednáške, mám z toho super pocit a viem, že keď sa opäť vrátim k nim s inou prednáškou, budú sa na mňa tešiť. No nie vždy to tak je. Už sa raz dokonca stalo, že mi prednášku zatrhli skôr ako sme sa dohodli na termíne. Takisto je dôležité, aby mi vyhovoval čas, no ako vraví Lenka, čím ďalej tým viac sa stávam flexibilnejším. Na svoje prednášky cestujem vždy autom s Lenkou a mamou, lebo na autobuse to pre môj zdravotný stav nie je možné, pretože je to pre mňa ako invalida náročné. Obe mi zároveň pomáhajú všetko naplánovať, vybaviť, nájsť miesta, kde je záujem. Nie všade však vedia moju prácu oceniť. Cítim, keď svoje nadšenie iba predstierajú. Mne potom príde moja práca zbytočná, a to jednu prednášku vyrábam tri až štyri mesiace. A niekedy nastane situácia, keď mi niekto sľubuje hory doly, a potom z toho nakoniec nie je nič. Mám rád keď sa sľuby plnia. Veľmi by ma potešilo, ak by ste niekto vedeli o nejakej škole / mieste, kde by mali záujme o nejakú moju prednášku aj s nejakým finančným darom na náklady (cestovanie a pod.).

Ak by sa taký niekto našiel, môžte kontaktovať Lenku na jej email lenka.buciova@gmail.com. Priblíži Vám aj konkrétnejšie informácie, témy. Je nesmierne dôležité vidieť moju prednášku na vlastné oči, pretože nejde o  obrázky s  textom, ale prácu na úrovni dokumentárneho seriálu. Mám aj dlhšie prednášky, v ktorých som chcel zakomponovať všetky informácie, ale školy preferujú len 45 min. prednášku, čo je veľká škoda, lebo moja práca je čím ďalej lepšia. Ale chápem to. Neustále hľadám nové spôsoby, ako ich posunúť na vyššiu úroveň a miesta, kde by som mohol ukázať moju tvorbu.

Pomôžte mi prosím, kto by niekoho poznal. Niekoho, kto by moje prednášanie vedel zaradiť do vyučovacieho procesu (sú veľmi poučné aj pre žiakov), zorganizoval besedu alebo stretnutie ľudí, ktorí by mali záujem vidieť ich a pomôcť dobrej veci a mne.
Vďaka tomu si vypĺňam čas, spoznávam nových ľudí a ukazujem „ako sa to dá“. Ďakujem.