Reminiscencie z ponožkového dňa

Reminiscencie z ponožkového dňa
Prvý jarný deň sa rádiom rozširovala ponožková výzva. Pre mnohých úsmevný atribút dňa, ale len dovtedy, kým nedešifrovali posolstvo rôznofarebnosti ponožiek u jedného nositeľa (na ľavej nohe červená, na pravej zelená). Podstata tohto dňa bol akcent na ľudí s Downovým syndrómom. Zdanlivo nemajú títo ľudia nič spoločné s autistami.
Jedni majú poruchu chromozómu X, druhí neurovývinovú poruchu. Spoločná je ich inakosť, inakosť prejavu a vnímania sveta, ktorá u intaktnej majoritnej spoločnosti generuje jej iné správanie. Otázkou ostáva, čo je normálne!? Normálne je väčšinové správanie?!
Kto ho určil a prečo? Alebo je normálne správanie, ktoré vytvára osobnosti komfortnú zónu!?
Diagnózu si nikto nevyberá, ani rodinu, do ktorej sa človek narodí. Niektorú rodinu postihnuté dieťa posilní, príjmu ho ako dar, ako skúšku, ktorá upevní vzťahy, ako fenomén pokory a zároveň skoncentrovanej schopnosti vzoprieť sa prekážkam. Inde sa toľko síl nenájde, záťaž s postihnutým členom rodina
neunesie a riešenie je nablízku – alkohol, únik z rodiny, hádky až napokon rozpad manželstva a rozpad rodiny. Nasleduje delenie detí (ako ovocie: tebe hrušky, mne jablká), čo je ešte nešťastnejšie pre postihnuté deti, je riešenie striedavej starostlivosti. Autizmus je špecifické ochorenie. Dieťa si veľmi dlho hľadá miesto v priestore, kde žije. Chce byť akceptované so svojou inakosťou, ktorú ale samo nevníma, chce byť milované a rešpektované. Ak do jeho konceptu zasiahne pragmatické riešenie rodičov (týždeň u mamy, týždeň u otca, alebo víkendový pobyt u druhého rodiča), jeho, dlhý čas budované krehké modely správania sa zrútia, ako veža z kociek.

V Banskej Bystrici veľmi aktívne funguje spoločnosť, ktorá reflektuje potreby nielen autistov, ale aj ich rodín, vytvára prostredie pre ich socializáciu a akulturáciu. V tomto roku dosiahne pomyselnú plnoletosť, pretože svoju históriu začala písať v roku 2001.
Predsedníčka spoločnosti SPOSA Banská Bystrica pani Mária Helexová iniciovala stretnutie so sudcami a vyššími štátnymi úradníkmi, na ktorom si prakticky vyskúšali simulátor autizmu, a okrem prednášky bol veľký časový priestor venovaný interaktívnej diskusii – workshopu.
Nazvala ho Hľadanie riešení, vedúcich k ochrane a bezpečnosti minoritnej diagnostikovanej populácie osôb s autizmom, ich rodín – versus majoritná intaktná populácia.
Predmetom onoho workshopu, pravda, vo viac pragmatickej rovine, bola problematika, načrtnutá v úvode tohto textu. Aktívnymi účastníkmi bola predsedníčka SPOSA BB, rodičia diagnostikovaných detí, metodička odboru školstva pre špeciálne školy, sudcovia a vyšší štátni úradníci z okresného súdu. Heterogénna skladba zúčastnených odborníkov spôsobila rozvinutý rozhovor o téme primárnej a sekundárnej prevencie, ochrany a bezpečia
postihnutých detí, členov ich rodín, i majoritnej intaktnej populácie, vážnou sa javí téma obmedzenia spôsobilosti na právne úkony v súvislosti s nežiaducim nekontrolovaným nakupovaní tovaru, využívaním služieb nebankových spoločnosti a inými nežiaducimi aktivitami ľudí s diagnózou autizmus.

Prečo táto reflexia zo stretnutia? Nuž preto, že tieto deti i dospelí žijú medzi nami a spolu s nami, chodia do bystrických škôl, stretávame ich, možno o tom ani netušíme. Na svete je ich viac ako 70 miliónov. Začiatkom apríla dali o sebe vedieť kampaňou modrého vysvietenia dominánt.

PaedDr. H.Bálintová, PhD.
Mám záujem
verify

* Tento údaj je povinný


  spig@spig.sk     0800 105 707     www.spig.sk