ZVOLEN - Prvá vonkajšia, bezbariérovo-inkluzívna zóna na Slovensku

ZVOLEN - Prvá vonkajšia, bezbariérovo-inkluzívna zóna na Slovensku
Veľmi často sa v poslednom období skloňuje pojem „inklúzia a integrácia“, ale už málokto spája tieto slová so základnými ľudskými právami, pričom práve toto bolo a je nosnou myšlienkou, prečo tieto slová vznikni a čo prinútilo ľudí, aby sa ňou začali intenzívnejšie a hlbšie zaoberať.

Inklúzia je založená na akceptovaní rôznorodosti, pokiaľ ide o pohlavie, národnosť, rasu, jazykový pôvod, sociálne pozadie, úroveň výkonu či postihnutie, čo medzi iným garantuje aj naša Ústava a celý rad medzinárodných dohovorov o ľudských právach na to nadväzujúcich.

Integr ácia znamená rovnaký prístup všetkých ľudí k právam. Ľudia bez ohľadu na sociálne prostredie či zdravotné postihnutie majú ako plnoprávni občania rovnaké práva a majú právo na dôstojnosť, rovnaké zaobchádzanie, nezávislý život a plné zapojenie do spoločnosti.

Takýto prístup prispieva k plnému uskutočneniu potenciálu týchto ľudí a zaručuje ich plnohodnotnú účasť v spoločnosti.

Najdôležitejším a aj najprogresívnejším je v tejto oblasti Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Dohovor doteraz ratifikovalo vyše 170 štátov, medzi nimi aj Slovenská republika. Ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5

Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi a Slovenská republika ju prijala v roku 2010. Štáty sa v ňom zaväzujú (podľa bodu 2b), aby osoby so zdravotným postihnutím mali na rovnakom základe s ostatnými prístup k inkluzívnemu, kvalitnému a bezplatnému základnému a stredoškolskému vzdelaniu i integrácii v spoločnosti, v ktorom žijú, pričom štáty realizujú toto právo bez diskriminácie a na základe rovných príležitostí a zaväzujú sa zaistiť tento systém na všetkých úrovniach.

Slovenská republika sa týmto zaviazala „presadzovať, chrániť a zabezpečovať plné a rovnaké využívanie všetkých ľudských práv a základných slobôd všetkými osobami so zdravotným znevýhodnením a podporovať úctu k ich prirodzenej dôstojnosti“ (317/2010 Z.z. Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím).

SPIG, s.r.o. zafinancoval podstatnú časť tohto projektu. 

 

Na prvý pohľad to vyzerá pekne, realita na Slovensku však hovorí o niečom inom. Či už z pohľadu spoločnosti a tak isto vlády a všetkých kompetentných činiteľov je u nás podpora integrácie a inklúzie bohužiaľ ešte stále v plienkach a venuje sa jej minimálna pozornosť. Síce sa na jednej strane hlásime k ideám humanizmu, čo je filozoficko-etické stanovisko, ktorým sa ústredné miesto prisudzuje človeku, jeho blahu, potrebám a záujmom, na druhej strane ťažko zdravotne postihnutí ľudia sú odsúvaní na okraj spoločnosti s výrazne obmedzenými možnosťami na sebarealizáciu. Humanizmus predstavuje orientáciu na hodnotu človeka, jeho práva na šťastie, slobodu, osobný rozvoj a uplatnenie, zahrňujúc v sebe lásku k človeku, tieto idei si však len ťažko nachádzajú miesto.

Hlavným predpokladom pre úplné začlenenie osôb so zdravotným znevýhodnením do spoločnosti by malo byť zabezpečenie rovnakých podmienok prístupu ku všetkému ako majú ľudia bez hendikepu. 

 

To znamená, že verejné priestory budú prístupné pre ľudí s obmedzenou pohyblivosťou a budú primerane označené a dostupné. Okrem podmienok pre život ľudí so zdravotným znevýhodnením, ktoré poskytuje štát, je však veľmi dôležitý samotný prístup spoločnosti k tejto skupine ľudí. Je veľmi dôležité,
či a ako občania vnímajú potreby ľudí s hendikepom vo svojom okolí. Či vnímajú človeka so zdravotným znevýhodnením ako určitý problém, záťaž, alebo ako rovnocenného spoluobčana, pre ktorého je potrebuje prispôsobovať životné podmienky. Hlavným východiskom integrácie a inklúzie je rešpektovanie princípu rovnosti čo znamená, že každý z nás by mal mať rovnakú možnosť realizovať svoje životné plány. Je veľmi dôležité, aby aj ťažko zdravotne postihnutí mohli zažiť neopakovateľne radostné chvíle, ktoré nám život ponúka. Aby mali šancu zažívať úspechy, či už svoj alebo iných, ktoré ich povznášajú a vnútorne napĺňajú. Zároveň, a na to nesmieme zabúdať, je to veľmi dôležité aj pre rodičov a rodiny týchto ľudí, ktorí kvôli tomu strácajú kontakt so spoločnosťou, aby ani oni nezostali izolovaní vo svojich domovoch, ale mohli žiť plnohodnotný a spokojný život, čo blahodarne prispieva k duševnému zdraviu ich a ich člena rodiny zároveň.

 

Ešte stále sa pričasto boríme s odstraňovaním nielen fyzických, ale hlavne mentálnych bariér v hlavách a presviedčať „zdravých“, že integrácia a inklúzia sú aj v ich prospech aj keď to tak nevidia. Že naozaj stačí veľmi málo, iba trochu ochoty, tolerancie, pokory trpezlivosti či vľúdnosti. Spoločnosť, musí, mala by rozmýšľať a pracovať v intenciách dobrého pocitu, ktorý bude cítiť, ak umožní ľuďom so zdravotným znevýhodnením zažiť niečo príjemne povznášajúce, dopriať im byť pocit osobnej dôležitosti a užitočnosti, čo zároveň obohatí nás všetkých. Tých možností, ako napĺňať i v praxi realizovať. Dohovor OSN a Ústavu je nepreberné množstvo, avšak ako jednou z najlepších alternatív je využitie športu.

 

Šport nielenže významnou mierou pôsobí na vývoj človeka pozitívne ovplyvňujúc fyzické i psychické zdravie a má preventívny vplyv na rizikové faktory i choroby, no šport je i prostriedkom socializácie, integrácie a humanizácie spoločnosti. Plní celý rad významných sociálnych funkcií, ako je sociálno – emocionálna, kompenzačná či funkcia sociálnej mobility. Šport spája ľudí v tomto prípade bez ohľadu na kvalitu zdravia jedinca, ale zároveň ho socializuje. T.j. zapája do systému spoločenských väzieb a vytvára sociálne kontakty. Zároveň jeho prostredníctvom sa zabezpečuje sociobilita (spoločenskosť) sociálna interakcia, pričom preferuje vzájomné uznávanie spoločenských hodnôt, noriem a vzorov správania. Štát síce na jednej strane význam športu chápe, na strane druhej však oklieštene, pretože nepochopiteľne zo svojich aktivít vylúčil ťažko zdravotne postihnutých spoluobčanov (odhliadnuc od paraolympionikov). Podporuje výstavbu rôznych typov ihrísk a športových areálov, avšak si neuvedomuje, že hendikepovaní ľudia ich nedokážu využívať, čím dochádza k okliešťovaniu ich osobných potrieb. Neschopnosť štátu vnímať v globále význam športu nepriaznivým spôsobom vplýva na inklúziu a integráciu týchto ľudí do spoločnosti. Z týchto dôvodov doteraz na Slovensku športovisko pre ťažko zdravotne postihnutých spoluobčanov chýbalo.

 

S týmto nelichotivým a neutešeným stavom sa nedokázala zmieriť riaditeľka OZ Prístav nádeje, PhDr. Marcela Konrádová Václavková, MBA, cert. Mgmt., ktorá už získala mnohé ocenenia za prácu v prospech tejto komunity. Či už išlo o nomináciu na ocenenie Krištáľové krídlo za rok 2019 v kategórií Filantropia, ocenenie sTOPa 2019 v kategórii Top subjekt, neformálna skupina, Srdce na dlani 2018 za Dobrovoľnícky projekt roka za vybudovanie prvého bezbariérového detského ihriska, ocenenie Filantrop napriek hendikepu za rok 2014, Cenu primátora Banskej Bystrice (2013), ale i nomináciu na Inšpirujúcu ženu (2013) a mnohé ďalšie. Jej občianske združenie sa venuje skvalitňovaniu integrácie a inklúzie osôb so zdravotným znevýhodnením do našej spoločnosti, vďaka čomu postupne dochádza k zlepšovaniu života tejto časti našej spoločnosti.

 

Keď pred 2 rokmi otvárala prvé bezbariérové, inkluzívne detské ihrisko na Slovensku, bol to iba začiatok, pričom cieľom je permanentné skvalitňovanie života osôb s hendikepom s komplexným zameraním sa ich akceptáciu, integráciu a osobnostný rozvoj. Jednou z ďalších myšlienok, keďže na rozdiel od štátu dokázala vnímať význam športu v celom jeho sociálnom aspekte, bola myšlienka na zriadenie outdoorového (vonkajšieho) inkluzívneho bezbarié rového fitness centra, pretože podobné športoviská na Slovensku citeľne chýbajú.

Aj napriek mnohým problémom, s ktorými sa pri realizácii tohto humanizujúceho sociálneho projektu stretla, čo ju stálo mnoho úsilia a času, sa jej nakoniec podarilo všetko dotiahnuť do úspešného konca.

 

Slávnostné otvorenie prvého inkluzívneho bezbariérového fitness sa uskutočnilo 15. septembra 2020 o 14,00 hod., na ulici Nográdyho 3410 vo Zvolene. Priestor sa nachádza v peknom prostredí v blízkosti rieky Hron a výletného chodníka, čo zabezpečuje bezproblémový prístup.

Podujatie otvoril moderátor Martin Matuška. Prvý príhovor mala riaditeľka OZ Prístav nádeje PhDr. Marcela Konrádová Václavková. Následne slovo dostala primátorka Mesta Zvolen, Ing. Lenka Balkovičová.

 

Medzi ďalších partnerov podujatia patrila pani Monika Ponická zo spoločnosti SPIG, s.r.o. a konateľ spoločnosti Agger s.r.o., ktorý fitness zónu zastrešoval, staval. Milým prekvapením bola podpora zo strany Slovenského paralympijského výboru a to konkrétne fitness prišiel otvoriť paralympionik Marián Kuřeja (atletika) a paralympionik Miroslav Jambor (stolný tenis).

 

Vonkajšie bezbariérové fitness slávnostne otvorila prestrihnutím pásky riaditeľka OZ. Prístav nádeje Marcela Václavková Konrádová spolu Viktóriou Vigašovou, ktorá má telesný hendikep a následne si mohli už nedočkaví návštevníci vyskúšať cvičebné náradie a posilňovacie stroje, ktoré sú vhodne umiestnené do kruhu, čo umožňuje bezproblémový pohyb medzi nimi. Kombinované kolesá slúžia na posilnenie svalov horných končatín a chrbta, vďaka dvom hrazdám si zas návštevníci mohli posilniť svaly v hrudnej, chrbtovej, brušnej oblasti a svaly ramien a ďalším strojom bolo možné si začať posilňovať hrudné svaly. Okrem fyzických aktivít sa nezabudlo ani na duševné zdravie, pričom šachový stolík umožnil zahrať sa šach zdravým i vozičkárom. Kto mal odvahu, mohol si vyskúšať chodenie na chodúľoch či dokonca i futbal s nimi, alebo si návštevníci mohli zaskákať na švihadlách a zlepšiť tak svoj zdravotný stav. Pre všetkých bolo pripravené i bohaté pohostenie a tiež bola zabezpečená aj zdravotnícka starostlivosť, ktorá našťastie nemusela zasahovať.

 

Vďaka nádhernému počasiu i návštevníkom vládla na otvorení vynikajúca nálada a tak podujatie trvalo až do podvečerných hodín, pričom nikomu sa nechcelo odísť. Zvolen ako jediné mesto na Slovensku sa môže vďaka PhDr. Marcele Václavkovej Konrádovej pýšiť okrem dominanty Zvolenského zámku aj dvomi dominantami, ktorých účelom je skvalitnenie života ťažko zdravotne hendikepovaných, humanizáciou medziľudských vzťahov a vzájomnou socializáciou všetkých skupín spoločnosti, čím sa skvalitní život celej našej spoločnosti.

Prostredníctvom tohto projektu bude občanom poskytnutá možnosť lepšie sa vzájomne spoznať, nadviazať nové vzťahy a priateľstvá čo prispeje k vzájomnému sebapoznaniu, čo vzájomne obohatí obidve skupiny, zdravých i hendikepovaných. Využiteľnosť posilňovacích strojov je ohraničená vekom 14 rokov, no využiť ich môžu ako mladí, tak i tí v strednom veku či starší.

 

Realizácia tohto projektu bola možná vďaka úspechu v grantovom programe Nadačného fondu PricewaterhouseCoopers v Nadácii Pontis, peňažnému daru vo výške 500 € od firmy SPIG Zvolen a vlastným finančným prostriedkom OZ Prístav nádeje. Vedenie Mesta Zvolen pomohlo tým, že vyčlenilo pozemok, kde sa projekt mohol zrealizovať a fitness zónu bude prevádzkovať. Zostáva len veriť, že táto inšpiratívna myšlienka osloví aj ďalších a na Slovensku budú následne postupne vznikať podobné projekty v širšom rozsahu, čím dôjde ku skvalitňovaniu života osôb so zdravotným znevýhodnením, tak aj spoločnosti ako takej, čo sa pozitívne prejaví v celkovej kvalite života a na psychickom zdraví.

 

 

Mám záujem
verify

* Tento údaj je povinný


  spig@spig.sk     0800 105 707     www.spig.sk

Prečítajte si celý časopis

 

Celé číslo časopisu INAK OBDARENÍ 4-6 2020

Máte záujem dostávať nové číslo časopisu na Váš email? 
pošlite nám žiadosť na klub@spig.sk