Epilepsia je vážne chronické ochorenie mozgu, ktoré sa prejavuje opakovaným výskytom epileptických záchvatov. Existuje niekoľko rôznych typov epilepsií, ktoré sa líšia príčinou, prejavmi a priebehom. Epileptický záchvat vzniká na základe „epileptického výboja“ v mozgu. Znamená to, že ide o zložitý chemický a elektrický pochod medzi vzájomne prepojenými bunkami v mozgu. Je dôležité povedať, že epilepsia je telesné ochorenie, nie duševné, ako si mnohí ľudia myslia. Epilepsiou trpí asi 1% obyvateľstva. Epileptický záchvat sa však môže objaviť aj u ľudí, ktorí túto diagnózu nemajú. Jedná sa obyčajne o dôsledok extrémnej situácie ako je napríklad úraz, nedostatok spánku, psychické vyčerpanie a podobne.
Niektoré typy epilepsie majú dobré vyhliadky na úspešnú liečbu, kým pri iných typoch je liečba nevyhnutná do konca života.
História epilepsie
História epilepsie sprevádza ľudstvo už od dávnej minulosti. Máloktoré ochorenie má takú dlhú históriu. Niekedy sa jej príčina hľadala v posadnutí diablom, inokedy chorých velebili ako osvietených. Keďže nepoznali príčinu, predpokladali, že sa jedná o znamenie bohov. V starom Egypte a Grécku ju považovali za“ božskú“ chorobu. V histórii možno nájsť veľa štátnikov, cisárov a kráľov, ktorí trpeli týmto ochorením. Patril k nim aj Cézar i Napoleon. Epilepsia ako ochorenie začala nadobúdať iný rozmer až v 17. storočí n. l. Ani potom však nemali epileptici ľahšiu situáciu, pretože ich považovali za duševne chorých, zatvárali ich do ústavov a psychiatrických liečební.
Príčiny vzniku epilepsie
Nervové bunky vzájomne komunikujú medzi sebou prostredníctvom elektrických impulzov, ktoré vznikajú podráždením ich zakončení, napríklad zmyslovým vnemom. Za normálnych okolností sú procesy podráždenia a útlmu v nervových bunkách v rovnováhe. Epileptický záchvat je spôsobený abnormálnym elektrickým výbojom, ktorého šírenie v kôre mozgu nie je kontrolované procesmi útlmu. Epileptický záchvat je však možné za určitých okolností vyprovokovať aj u zdravých osôb. Medzi faktory, ktoré môžu vyvolať vznik epilepsie a záchvatov, a tým sa aj zvyšuje dráždivosť nervových buniek, patria: alkohol alebo naopak odobratie alkoholu u závislého alkoholika, nedostatok alebo nepravidelný rytmus spánku, blikajúce svetlá, počítačové hry ,sledovanie televízie, užitie omamných látok, stres, hormonálne zmeny, nadmerná únava, zvýšená teplota, niektoré lieky, fyzická záťaž, u liečených epileptikov môže vyvolať záchvat náhle vysadenie liekov. Príčiny vzniku však závisia najmä od toho, o aký typ epilepsie ide.
Klasifikácia epilepsie
Medzinárodná klasifikácia epileptických záchvatov rozoznáva:
• ložiskové parciálne záchvaty,
• generalizované záchvaty
• neklasifikované záchvaty
• status epileptikus.
Pri generalizovanom záchvate sa abnormálny elektrický výboj rozšíri do celého mozgu aj do kmeňovej retikulárnej formácie a vedie k poruche vedomia. K tomuto typu záchvatov patria: absencie, myoklonické, tonické, klonické, generalizované tonicko-klonické kŕčové stavy. Pri parciálnom záchvate zostáva abnormálny výboj lokalizovaný v jednej časti mozgu a vedomie je zachované. Parciálne postihnutie sa však môže rozšíriť do ostatných častí mozgu a kŕčový stav sa stáva generalizovaným. Status epileptikus je dlhodobo trvajúci (nad 15 minút) kŕčový stav, ktorý môže ohrozovať vitálne funkcie (anoxia, arytmie, poškodenie mozgu, smrť).
Rozlišujeme dva druhy záchvatov:
Grand mal – veľký záchvat – záchvaty tohto typu sa začínajú náhle bezvedomím a pádom. Môžu byt sprevádzané neprirodzeným výkrikom. Záchvat pôsobí aj na okolie veľmi dramatický, k čomu prispieva tonický krč priečne pruhovaného svalstva celého tela, skrútenie očných gúľ a hlavy na jednu stranu, zaťaté päste. Pacient je najskôr bledý a potom cyanotický. Neskôr sa zjavujú tonické kŕče s prudkými zášklbmi svalstva celého tela. Chrčivo dýcha, z úst mu vytekajú skrvavené, spenené sliny, pohryzie si jazyk. Môže sa aj pomočiť. Toto štádium trvá jednu – dve minúty, niekedy aj dlhšie.
Petit mal – malý záchvat – sú najčastejšie u detí a mladých osôb. Záchvat je charakterizovaný náhlou, veľmi krátkou poruchou vedomia(trvá sekundu alebo niekoľko sekúnd) bez kŕčov tak, že dieťa ani nespadne, iba sa náhle zarazí, zahľadí do prázdna. Po nadobudnutí vedomia pokračuje v predchádzajú- cej činnosti. Frekvencia je rôzna. Niekedy sa môžu kombinovať malé záchvaty s veľkými.
Prvá pomoc
Znalosť prvej pomoci pri epileptickom zá- chvate je veľmi dôležitá, v niektorých situá- ciách je možné dokonca pacientovi zachrániť život.
Preto je potrebné zachová pokoj, rozvahu a snažiť sa konať racionálne podľa nasledujúcich krokov:
• Zachovajte pokoj
• Nechajte postihnutého ležať, uvoľníte mu šaty okolo krku.
• Nevyťahujte chorému jazyk počas epileptického záchvatu, ani mu nevkladajte medzi zuby žiadne predmety (lyžica, varecha)
• Odstráňte z blízkostí chorého akékoľvek prekážky a kontrolujte kŕče. Dávajte pozor, aby sa pacient nezranil.
• Nepokúšajte sa záchvat zastaviť, ten skončí sám.
• Pri odznievaní záchvatu je potrebné otočiť pacienta na bok.
• Hlavu postihnutého podložte pri záchvate mäkkým predmetom (kabát, sveter).
• Zaistite stabilnú polohu chorého na boku, mierne mu skloňte hlavu, aby mu mohli z úst vytekať sliny, pena, hlieny.
• Pri hlbokom zapadnutí jazyka zakloňte chorému hlavu a palcami rúk ho pridvihnite. Tým dosiahnete priechodnosť dýchania.
• Ak záchvat trvá viac ako 15 minút, je veľmi silný alebo sa opakuje, zavolajte záchrannú zdravotnú službu na číslo 155 alebo 112.
• Na odporúčanie lekárov zostaňte s chorým až dovtedy, kým nenadobudne plné vedomie alebo nebude schopný postarať sa o seba sám.
• Ak nie ste si istý svojím konaním, nebojte sa obrátiť na linku záchrany- lekárske rady, ako v prípade núdze poskytnúť prvú pomoc 00421/850111313
Pri generalizovanom záchvate sa nesnažíme o:
• Najčastejším omylom je snaha vytiahnuť pacientovi jazyk. Je to nevhodné a rizikové pre pacienta aj pre vás.
• Pacienta sa nesnažte prebrať akýmkoľvek spôsobom: potľapkávaním, trasením, vodou, pokusmi o rozdýchanie ani žiadnym iným spôsobom.
• Nikdy násilne nebráňte kŕčom, končatiny stiahnuté kŕčom sa nesnažte narovnávať či naťahovať.
Čo robiť po záchvate
• Odstráňte z úst možnú prekážku, napr. umelý chrup či potravu.
• Pacientovi nebráňte v pohybe.
• Ak zistíte, že išlo o prvý záchvat, okamžite volajte rýchlu zdravotnú pomoc.
• Do príchodu sanitky sa snažte zistiť, či pacient nie je zranený, informácie o príbuzných, či užíva lieky, týmto pomôžete lekárovi pomôcť.
• Prevoz do nemocnice je nutný v prípade prvého záchvatu, pri poranení lebo trvajúcej dezorientácie.
• Ak sa záchvat opakuje resp. naň nadväzuje ďalší, je nevyhnutné zabezpečiť odbornú lekársku starostlivosť, preto privolajte rýchlu lekársku pomoc!
• Pri parciálnom záchvate pacient neupadá do bezvedomia, preto sa snažte o:
• Upokojenie pacienta
• Zabráňte poraneniu a privolajte RLP, ak záchvat nevymizne ani po 10 minútach.
• Nebezpečný môže byť komplexný parciálny záchvat, kedy sa pacient správa automaticky a nemá nad sebou kontrolu a je agresívny.
Vtedy bez váhania privolajte RZP.
Treba si uvedomiť, že správne poskytnúť prvú pomoc je naučiť sa reagovať v situácii, keď niekto v mojej blízkostí dostane epileptický záchvat a práve ja sa stanem svedkom takéhoto prípadu. Ak máme vo svojom okolí epileptika alebo doma svojho blízkeho, z hľadiska liečby je dôležité, aby liečba bola komplexná. Prvoradá je medikamentózna terapia. Je nutné zachovávať farmakologické odporúčanie a presné dávkovanie. Liečba sa nesmie prerušiť.
Epileptici a životospráva
Veľmi dôležitá je aj životospráva, nielen medikamentózna liečba. To znamená vyhýbať sa rizikovým faktorom, strava má byť pestrá a racionálna, s dostatkom ovocia, zeleniny, mliečnych výrobkov, nepresolená, bez kakaa a čokolády. Primerané množstvo bielkovín, sacharidov a vitamínov. Dodržiavať pitný režim, pravidelný spánok, líhať a vstávať v tú istú hodinu, vyhýbať sa blikavým svetlám. Rizikom sa môže stať aj nadmerná fyzická záťaž, resp. výkonnostný šport, potápanie sa, skákanie do vody, vodné športy, cvičenie vo výške a boxovanie. Informácie môžeme získavať z rôznych brožúrok a letákov, rozhovorom v ambulanciách,a tak predídeme možným záchvatom. Títo ľudia majú veľmi ťažké obsadzovanie perspektívnych pracovných miest. Nemôžu pracovať pri veľkej teplote, na prudkom slnku, v nočných zmenách a nemali by vykonávať fyzicky namáhavú prácu. Edukácia je dôležitá a veľmi náročná súčasť tohto ochorenia. Vytvára priestor pre osvojenie nových poznatkov, vedomostí, postojov a návykov. Núti pacienta preberať zodpovednosť za vlastné zdravie. Ak sa chorý s epilepsiou budú k svojmu ochoreniu správať zodpovedne, tak aj verejnosť pochopí, že epilepsia sa vyskytuje rovnako ako každé iné ochorenie a ľudia s epilepsiou majú svoje životy, svoj kľud a svoje starosti rovnaké ako ostatní. Jediný rozdiel, ktorý existuje, je to, že niekedy jednoducho potrebujú našu pomoc. Je potešiteľné, že vznikajú organizácie, ktoré sa epileptikom snažia pomôcť. Môžu sa stretávať s ľuďmi s rovnakým osudom a vymieňať si s nimi informácie a rady. To všetko umožňuje zlepšenie kvality ich života. Epileptici dostávajú šancu cítiť, že nie sú sami, čo môže odbúrať pocit menejcennosti a strachu z rôznych vecí.
Ing. Anna Dunajská
0800 105 707 
