Bariéru pre vozičkára predstavujú aj chodníky, ktoré sú neudržiavané a spoza plotu na chodník pretŕčajú konáre stromov alebo kríkov. Veľkú bariéru pre vozičkára na chodníku často tvorí aj dopravné značenie, ktoré je ukotvené do chodníka, ktorý nemá dostatočnú šírku. V takýchto prípadoch sa často stáva, že vozičkár musí zísť dolu z chodníka a ísť po krajnici vozovky hoci je to len na krátky úsek, aj tak takýto manéver predstavuje nejaké riziko.
Pri chodníkoch ešte chvíľu zostaneme. Na sídliskách a pri supermarketoch sa vozičkár často stretáva s tým, že vozidlá zaparkujú tak, že predok alebo zadok vozidla pretŕča na chodník až do takej miery, že vozičkár tým chodníkom neprejde. Taký istý problém majú aj mamičky s kočíkmi. V týchto situáciách je často vozičkár nútený ísť po krajnici aj niekoľko metrov nakoľko, takto parkuje niekedy aj celý rad vozidiel.
Do tretice si spomenieme ešte pri chodníkoch povrchovú úpravu chodníkov. Cestička, ktorá je vysypaná štrkom rozhodne nie je vhodná pre vozičkára a nemožno ju považovať za bezbariérovú. Na takýchto provizórnych chodníkoch invalidný vozík zapadne a v niektorých prípadoch sa môže aj prevrátiť nabok. Ďalším problémom, na ktorý sa pri povrchovej úprave nemyslí, sa týka väčšinou asfaltových chodníkov. A to sú výtlky a diery, ktoré môžu veľmi ľahko ohroziť vozičkára. Ak invalidný vozík narazí prednými kolesami na výtlk, tak hendikepovaný môže veľmi ľahko z vozíka skĺznuť. Na toto myslite vždy, keď sa budete ponáhľať s vozíkom, môže to totiž pre Vás oboch skončiť veľmi škaredo.
V historických mestách môžete naraziť na chodníky z mačacích hláv. Ostáva na zamyslenie, keď je možné vytvoriť cyklocestu bez tohto prvku v historických mestách a chodník nie. Ísť vozíkom po takomto chodníku a ešte stúpaním je pre vozičkára aj pre sprievodcu mimoriadne náročné. Veľmi často sa stáva, že cyklocestičky v takýchto mestách využívajú aj vozičkári, aj napriek možnému stretu s bicyklom, nakoľko chodníky z mačacích hláv predstavujú pre vozičkára veľkú bariéru.