Spoločenské vzťahy sú dnes postihnuté zvláštnou nákazou, ktorá samovoľne neustupuje a zatiaľ na ňu nemáme liek.
Niekto možno namietne proti tomu, aby sa medicínske výrazy objavovali v popise spoločenských vzťahov, pretože ľudia, na rozdiel od vnútorností, sú mysliace entity. Dovolím si však tvrdiť, že istá paralela medzi infekciou tela a spoločnosti existuje. Každé ochorenie má dosah na tkanivo, orgán i celý organizmus.
Výsledkom špecifickej infekcie vzťahov je aj strata morálky, neúcta k demokratickým a etickým princípom, či výchova ku konzumnému spôsobu života.
Začalo sa to devalváciou hodnôt a noriem, ich liberalizáciou, čím nastúpila postupná strata viny, hanby, a na druhej strane silnel pocit bezmocnosti, ktorý ako frustračný stav vedie k rezignácii, vyhoreniu alebo k agresii, ku klebetám a k intrigám.
V mladšej generácii sa to ukazuje vypuklejšie, keďže nemá dostatok času vybudovať si pevné morálne zábrany a už od relatívne mladého veku bola vystavovaná násiliu a jeho prezentovaniu ako súčasti života. Zároveň sa mladým ľuďom podsúvajú niektoré aspekty ako normálne, bežné, čím si vytvárajú viaceré zásady v nesúlade s presvedčením celku. Bude treba klásť väčší dôraz na výchovu a vzdelávanie, predstavovanie kladných prípadov správania a výchova k demokratickým hodnotám.
Čo sú hodnoty, ktoré by civilizácia mala vyznávať a učiť svojich členov...
Je to hodnota života, sloboda jedinca, milosrdenstvo, láska k blížnemu , pokora a zodpovednosť. Z týchto bodov priamo vyplývajú všetko odvodené cnosti - tolerancia, empatia, podpora inakosti (v istej miere).
ak to nepôjde celoplošne, tak to netreba vzdávať aspoň v rámci obmedzeného územia rodiny, priateľov, ľudí, s ktorými sa stretávame, besied na školách.
Na túto infekciu nie sú lieky, len vlastný príklad a to si uvedomujeme aj v našom IPR v Bratislave.
Každá činnosť obsahuje emócie, motívy, záujem o spoluprácu, komunikáciu, seba riadenie, disciplínu a rozvoj myslenia. No len profesionál vo výchove vie z týchto podnetov a činností vyťažiť viac ako len zábavu.
Preto sa snažíme v našej SOŠ, ktorá je súčasťou Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu občanov so ZP v Bratislave učiť žiakov, aby mali silu a motiváciu byť sebou, aby sa nevzdávali a hľadali nové možnosti seba uplatnenia.
To nemusí byť len práca, aj láska či hľadanie cesty k zmysluplnosti môže byť krásnym cieľom.
Zatiaľ liek vo forme kritiky a verejného apelu nezaberá, lebo tá nebezpečná infekcia sa ďalej šíri vďaka výmyslu Feničanov. Vďaka peniazom.
Ako väčšina ľudských vynálezov, aj peniaze sú dobrým sluhom, ale zlým pánom. Uľahčujú v spoločnosti spoluprácu a koordináciu, ale
beda, ak sa na tieto papieriky, alebo imaginárne čísla na obrazovke, budeme pozerať v hypnóze, ako keby mali reálnu hodnotu.
V tomto náročnom období je nutné hľadať zdroje na podporu vlastnej sebadôvery. V tomto snažení ani naši zamestnanci nie sú sami.
S pozdravom, PhDr. Dušan Piršel
Riaditeľ IPR občanov so zdravotným postihnutím