Dňa 25.júna sme splavovali Hron a tento splav sa mi stal takmer osudným. Nepreháňam, od utopenia ma delil len zlomok sekundy. V tej chvíli mi prebehol pred očami celý život a úpl ne vyčerpaná som to už vzdávala.
Manžel mi pred Vianocami, keď od nás odchádzala návšteva, prezradil, že som už bola ďaleko od člna, keď sa mu podarilo otočiť ho a priblížiť sa. Áno, asi by som tento článok už nenapísala.
Našťastie ma môj muž zachránil. Paradoxom tejto vypätej situácie bolo, že som celý čas v ľavej ruke držala veslo, ktoré som nepustila ani vo chvíli totálnej skazy.
Na decembrovej kapustnici bolo veľa priate ľov a priateliek. Pri vyprevádzaní som jednej z nich o tom rozprávala. Keď som sa vracala výťahom späť do našich priestorov, inten zívne som rozmýšľala: „Prečo som to veslo nepustila?“
Po tejto varovnej príhode rok 2023 týždeň po týždni bežal ďalej a ja som sa musela vysporiadať s ďalšími osobnými tragédiami. Už som sa pohrávala s myšlienkou skončiť v SPOSA BB, ale napokon som to nevzdala.
V októbri prišiel do SPOSY BB nový človek. Má obrovské skúsenosti v práci s autistami a aj ľuďmi s inými znevýhodneniami. Získavali sme svoje znalosti v rovnakom čase, on na škole a praxi v zahraničí a ja pri budovaní SPOSA BB.
V tom výťahu som si uvedomila, že to veslo som držala pre neho.
Učím sa od neho veľa nového. Je veľmi ši kovný a viem, že SPOSA BB na neho čakala.Stretnutie v októbri bolo veľmi zaujímavé a vôbec nie náhodné.
Rok 2024 sa nesie v upevňovaní silných strá nok našej odbornej práce postavenej na praxi. Na praxi v teréne, ambulancii, domác nosti. SPOSA BB za desať rokov vybudovala základ nového typu práce, ktorá sa možno naoko podobá „sociálnym službám“, ale je oddretá a krvou vypotená a je postavená na úplne iných základoch než bežné sociálne služby.
Neodchádzam, zostávam. Ideme s kolegom i s ďalšími tvoriť v Banskej Bystrici budúcnosť pre autistov – komplexnú. Vedomosti a zna losti z desiatich rokov mojej praxe v SPOSA BB a dvadsať rokov s mojím synom mi po mohli vidieť v inom svetle aj v prežité tragé die a pochopiť ich zmysel.
Neočakávajte milí priatelia, rodičia, že tento štát urobí služby pre vaše deti a dospelých autistov. Štát ani netuší, čo potrebujú. Ne dokáže vychovať odborníkov na komplexnú prácu s vašimi deťmi. Prečo? Lebo žiadna inštitúcia nedokáže urobiť to, čo obetavý rodič, ktorý začal so svojím ťažkým autistom hľadať cestu pre svoje dieťa a popri ňom po chopil jednu veľmi dôležitú múdrosť. Každý autista je iný. Preto ak ho budete posúvať a riešiť pomoc pre neho podľa potrieb vášho dieťaťa, nemusí to byť správne. Práve toto zistenie ma naučilo pozerať sa na autizmus z mnohých uhlov. A stále nachádzam nové pohľady.
Sú to také vhľady do životov, z ktorých tie to deti a dospelí prichádzajú. Nie je to ani mystika, ani výnimočnosť. Je to najhlbšia trauma, u každého však iná. Nie je to hanba. Hanba je ignorovať to.
V Banskej Bystrici odovzdávame skúsenosti z praxe študentom, ktorí ako dobrovoľníci pomáhajú deťom na autistickom spektre. Sú to veľmi šikovní mladí ľudia a verím, že im odovzdám všetko, čo viem, aby to postupne zošľachtili a vylepšili svojimi vlastnými skú senosťami.
Život má zmysel iba vtedy, keď pokračuje v životoch iných. Sú to malé činy, ktoré náso bia svoj účinok v ďalších bytostiach. Tie by tosti rastú a svietia svojím svetlom poznania, ktoré podávajú zase ďalej.
Autizmus je cesta, aj tá naša.
M.Helexová.
0800 105 707 
