Zápisník dobrovoľníka 1 //
Veľa ľudí sa ma pýta, prečo to robím zadarmo a čo z toho vôbec mám? Ono to však nie je úplne zadarmo... Som platená skúsenosťami, novými zážitkami a úsmevmi.
Človek, ktorý to nezažil si nevie úplne predstaviť, aké to je, keď ho dieťa, ktoré ledva udrží s niekým očný kontakt chytí za ruku a ide s ním niekam dobrovoľne. Keď sa naň to dieťa usmeje.
Nebudem klamať, že je to vždy ľahké. Vlastne nie je, je to pomerne dosť únavné – študovať, pracovať a ešte aj dobrovoľníčiť vo voľnom čase. Je únavné vidieť, že niektoré veci nefungujú aj keď pre to robíte maximum. Je únavné stagnovať na jednom bode, z ktorého sa neviete pohnúť ďalej.
Ale vždy príde moment, kedy si človek povie, že to stojí za to. Niekedy je tých momentov viac, niekedy menej, ale vždy tam sú – treba len skutočne otvoriť oči a je to vidieť.
V. Mamatejová
Zápisník dobrovoľníka 2 //
Nielen vy učíte deti, ale taktiež aj oni vás. A to každým svojim krokom. Každý deň treba pracovať na tom, akú aktivitu vymyslíme a ako k nim budeme pristupovať. A samozrejme tým pádom rastieme aj my.
Najlepším pocitom je, keď vám dieťa dá ako spätnú väzbu úsmev.
Nikdy neviete komu zmeníte deň, alebo aj celý život. To platí aj opačne.
Keď som v SPOSe, vždy zabudnem na starosti osobného života. Je to taká motivácia na celý týždeň.
Najdôležitejšie je spoznať osobnosť dieťaťa a zistiť, čo ho baví.
Je neskutočné, akú energiu vám ľudia dávajú práve tu, za čo som vám veľmi vďačná. Ďakujem. A je neuveriteľné, aké kamarátstva vznikajú práve tu.
Natália Kocková
Zápisník dobrovoľníka 3 //
Často premýšľam a mrzí ma, že sa ľudia alebo inštitúcie správajú k ľudom, deťom s autizmom tak, ako sa správajú. Pozerajú sa na inakosť cez prsty a neprijímajú ich, rezignujú na prácu s ňou. Alebo si to aj uvedomujú, ale to je asi tak všetko. Pre mladých s autizmom však nestačí o nich premýšľať, alebo si to len uvedomiť.
Alebo si to aj uvedomujú, ale to je asi tak všetko. Pre mladých s autizmom však nestačí o nich premýšľať, alebo si to len uvedomiť.
Som veľmi rád, že som sa v tomto smere prekonal. Môžem sa snažiť zo srdca odovzdať niečo ďalej, byť súčasťou tímu skvelých ľudí a spolu môžeme tvoriť niečo jedinečné, bezpečné a vzácne.
Vždy sa na spoločné chvíle teším a aj keď viem, že nie vždy to je jednoduché, ale aj po viacerých stránkach náročné. Často, keď sa už tešíme z pokroku, príde situácia, ktorá nás vráti opäť o niečo späť.
Ale je potrebné vzájomné prijatie , mať na zreteli, že každá takáto situácia a moment pri práci s autizmom je niečím nový, iný a jedinečný.
Stále sa vzájomne spoznávame, učíme a posúvame vpred.
Vždy však príde aj situácia a chvíľa keď si poviete, že to má zmysel, Je potrebné vnímať to a byť skutočne otvorený, pokorný a vytrvať. Pokrok postupne príde.
Najkrajšia odmena je, keď vás dieťa chytí za ruku, chce vám niečo povedať, ukázať a robiť niečo spoločne. Keď vidíte v očiach detí iskru a zápal , úsmev na tvári, úsmev ich rodičov. Pocit na nezaplatenie.
Sústreďme sa na spoločnú cestu krok za krokom, vtedy otvoríme aj tie najvzdialenejšie dvere a žiadny kľúč už nebude potrebný. V záujme svetlejšieho dneška a ešte svetlejšej budúcnosti.
L. Reichl
0800 105 707 
