Odľahčovacia služba

Odľahčovacia služba
Ak si v rámci poskytovania odľahčovacej služby vyberie občan poskytovanie opatrovateľskej služby, je obec túto službu povinná poskytovať 12 hodín denne? Teda aj viac ako 8 hodín, čo je pracovný čas opatrovateľky?

30 kalendárnych dní odľahčovacej službu je potrebné si vybrať nepretržite? Ako sa v tomto prípade stanovuje úhrada? Má sa odkázanému občanovi vydať rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu a následne uzatvoriť zmluva alebo postačuje len zmluva o poskytovaní sociálnej služby?
 Pri poskytovaní odľahčovacej služby, je obec povinná zabezpečiť sociálnu službu fyzickej osobe, podľa jej výberu v takom rozsahu, ako je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby. Z uvedeného vyplýva, že ak si fyzická osoba vyberie poskytovanie opatrovateľskej služby a je odkázaná na pomoc v  rozsahu stupňa V až VI, je potrebné jej zabezpečiť sociálnu službu najmenej v rozsahu 12 hodín denne.
 Čo sa týka úhrady, opatrovaný klient za poskytovanie sociálnej služby počas odľahčovacej služby platí úhradu a pri stanovovaní jej výšky sa postupuje v súlade s § 72 a 73.
 Pokiaľ ide o  odkázanosť fyzickej osoby, na druh sociálnej služby, ktorý si počas poskytovania odľahčovacej služby vybrala, tak ako sa uvádza v § 54 ods. 3, podmienka odkázanosti fyzickej osoby s  ťažkým zdravotným postihnutím na sociálnu službu sa na účely poskytnutia sociálnej služby považuje za splnenú na základe posudku vydaného príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny.
 Z toho vyplýva, že nie je potrebné rozhodovať o odkázanosti na sociálnu službu, ale len uzatvoriť zmluvu o jej poskytovaní.
 Fyzická osoba, ktorá opatruje má možnosť čerpaťsi 30 dňové „voľno“ aj po jednotlivých dňoch, nie však po hodinách, to znamená, že si nemusí čerpať 30 dní nepretržite.
 
Je obec povinná zabezpečovať podporné služby t.j. odľahčovaciu službu aj keď nemá dostatok financií na prijímanie ďalších opatrovateliek v rámci terénnej služby?
Obec je povinná poskytovať, alebo zabezpečovať sociálne služby v rozsahu jej pôsobnosti uvedenej v  § 80 písm. e). Nedostatok finančných prostriedkov nemôže byť dôvodom pre zamietnutie poskytovania sociálnej služby. Zdroje financovania sociálnych služieb (aj pre obce), sú upravené v ustanovení § 71 zákona o sociálnych službách. Odľahčovacia služba sa poskytuje tiež za úhradu, tak ako sú riešení ostatní opatrovaní? Finančné náklady na poskytnutie odľahčovacej služby znáša obec? V súlade s ustanovením § 54 sa prostredníctvom odľahčovacej sociálnej služby poskytuje alebo zabezpečuje sociálna služba fyzickej osobe, ktorá je opatrovaná fyzickou osobou v rámci príspevku na opatrovanie. Opatrovanej osobe sa teda poskytuje niektorá zo sociálnych služieb za podmienok upravených zákonom (vrátane úhrady).
 Zároveň je potrebné zdôrazniť, že cieľom odľahčovacej služby je nevyhnutný odpočinok opatrovateľa, ktorý počas doby, kedy sa poskytuje sociálna služba opatrovanému, má zároveň nárok na príspevok na opatrovanie (financovaný zo zdrojov štátneho rozpočtu). Opatrovateľ je však povinný vždy ohlásiť do 8 dní nástup na „dovolenku“ príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Je vhodné, ak obec požiadate s časovou rezervou o  adekvátnu sociálnu službu, ktorá sa má opatrovanej osobe poskytnúť v  čase „voľna“ opatrovateľa. Oprávnenosť na odľahčovaciu službu sa preukazuje posudkom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorého obsahom je aj stupeň odkázanosti na pomoc inej osoby. Doposiaľ som čerpala informácie z  rôznych zdrojov (MPSVaR, príručka SOCIA „Potrebujem pomoc, čo mám robiť?“).
Všetky zdroje a dokonca aj portály obcí a miest, ktoré poskytujú sociálne služby, túto službu prezentujú na svojich stránkach len v intenciách zákona.
 
Nepísala by som o tejto službe, ale posledné týždne som doplatila na svoje osobné nasadenie a skončila v dezolátnom stave na liekoch. Do toho prišli zimné prázdniny a môj syn ostal doma (pre tých, ktorí ma nepoznajú, má autizmus a iné pridružené diagnózy). Muž ako jediný živiteľ rodiny musel do práce. Žiaľ syn potrebuje 24 hodinovú asistenciu a tak ležanie v posteli nehrozilo. Musím podotknúť, že moja choroba prišla z večera do rána. Bez predbežného „ohlásenia, či plánovania“. Už dávnejšie aj na sedeniach pojednávajúcich o sociálnych službách sa snažím poukázať na nedotiahnutie tejto služby do detailov. Zákon, ktorý vymedzuje túto sociálnu službu pozabudol na fakt akútnej „dovolenky“ opatrovateľa a  spomenuté administratívne úkony, trvajúce niekedy aj desať dní, opatrovateľovi v  ohrození života pomôcť nedokážu. Pracujem s komunitou rodín s osobami s autizmom. Tá je už skutočne najšpecifickejšia.
 
Po preštudovaní ďalších dostupných podkladov, ktoré sa odkazujú na konkrétne paragrafy, som sa dopracovala aj k číslam, teda platbám, ktoré za konkrétne služby musí opatrovateľ, resp. zákonný zástupca zaplatiť, pri prijímaní služby, ale čo sa týka odľahčovacej služby, nie je mi veľa vecí jasných. „Pre vašu predstavu uvádzame, že reálne napr. jedna hodina opatrovateľskej služby stojí 5-7,5€, jeden km prepravnej služby vyjde na 70 centov až 1,10 €, jeden mesiac pobytu v zariadení pre seniorov stojí 700 až 1000€, pobyt v  špecializovanom zariadení stojí cca 1200€“ (uvádzané výdavky boli zistené v roku 2015 a citácia je z príručky SOCIA „Potrebujem pomoc, čo mám robiť ?“). Pri osobách s autizmom a ich rodinách, ktoré sa o nich starajú (žiaľ veľa matiek ostáva samých, ale nájdu sa aj otcovia) vzniká často problém, že osoby s autizmom sa patologicky naviažu na jedinú osobu (mama, otec, iný príbuzný/), a ak práve táto potrebuje akútnu „dovolenku“ z praxe - skutočných rodinných príbehov viem, že rodičia musia ustúpiť a  mnohokrát sa k  potrebnej pomoci nedostanú, lebo neexistuje nástroj pomoci pre túto skupinu.
Keď si zoberiem vlastnú životnú prax s mojím synom, ktorý potrebuje skutočne 24-hodinovú asistenciu a poznám reálne možnosti zariadení na Slovensku viem, že by sa o neho nedokázal nikto postarať, potrebuje asistenciu pri všetkých úkonoch, vie sa síce obliecť, ale treba na to dohliadať, je odplienkovaný, ale potrebuje asistenciu pri malej potrebe. Pri jedení je to rovnaké a pri všetkých iných činnostiach detto. Nie je vôbec samostatný a potrebuje mať aj istotu, že niekto dospelý je stále na blízku, nepozná pocit nebezpečia a  iné riziká. Nekomunikuje verbálne a  používa len obmedzené slabiky a  posunky, ktorým rozumieme len my rodičia. A tak po preštudovaní všetkých podkladov viem, že mám nárok na „ dovolenku“ 30 dní v každom roku, pri veku 13 rokov môjho syna, by som mala mať nárok na jeden rok a jeden mesiac „dovolenky“.
Reálne však túto službu nevyužijem, lebo v prípade, že aj by bola služba s vhodným opatrovateľom, alebo vhodným zariadením možná, z informácii o  platbách, ktoré som uviedla vyššie , by som si pri výške opatrovateľského príspevku tento „luxus“ dovoliť nemohla.
Momentálne už tri týždne bojujem s chorobou,„dovolenkujem“ pristarostlivosti o syna a rozmýšľam, ako tento administratívno nepremyslený nástroj pomoci zmeniť na skutočne napomáhajúci.
 
 Mária Helexová
  
Konzultácia a bezplatné zameranie priestorov pre zdvíhacie zameranie u Vás doma, alebo odskúšanie schodolezu.

U nás si môžeze vybaviť bezplatnú konzultáciu ohľadom zdvíhacích zariadení, ktorými sa kompenzuje znížená schopnosť pohybu ŤZP osôb. 


 

verify

* Tento údaj je povinný