Čo sa stalo, sa neodstane

Poviem vám, sú chvíle, kedy sa zastavím a obdivujem sa. Mnoho ľudí na mojom mieste by to už dávno vzdalo. Ale ja…
Mám kamaráta z Kalifornie, poznáme sa cez behanie. Po mojej príhode mi napísal – Sme bežci. Sme silní. Nikdy sa nevzdávame.
A možno aj preto som sa nikdy nevzdala.
Existujú ľudia, ktorí sa nazdávajú, že sa nesprávam, tak ako by som mala, mnohí ma považujú za chudiatko, mnohí ma obdivujú, mnohí ma rešpektujú, mnohí odvracajú tvár a klopia zrak…
Každý sme nejaký, každý ma právo byť nešťastný, uplakaný, ale každý má právo sa aj napriek všetkému tešiť zo života.
Zámerne sa vyhýbam slovíčku „zlé“. Neverím, že existujú dobré a zlé veci. Mnohokrát sú zlé veci tými dobrými a dobré zlými.
Môj posledný zážitok bol, keď mi volala polícia, že mi auto poškodil sused, mám prísť dolu a  spísať to s  ním. Bola som v hroznom rozpoložení.
Syn v nemocnici, na druhý deň som mala ísť pre dcéru do školy, priateľove auto to schytalo pár dní predtým.
V duchu som si kládla otázku, čo robíme zle. Aké bolo však moje prekvapenie, keď ma privítal usmiaty policajt, prívetivý sused s malým synčekom a mierne oškreté auto. Mnohí sa ani neunúvajú dať za stierač svoje kontaktné údaje.
Samozrejme, že ma to milo prekvapilo. Tá „zlá“ vec bola vlastne dobrá. Iba ma utvrdila v presvedčení, že žijeme v priateľskom svete, a že dobrí a poctiví ľudia sa nájdu všade. Na všetko sa dá hromžiť. Aj to, čo sa nám stalo, nás môže uviesť do stavu depresie a môžeme so sebou stiahnuť aj okolie.
Môj syn (7) dostal v  priebehu pol roka druhú mozgovú príhodu. Rodina sa rozhodla mi to neoznámiť hneď. Myslím, že urobili dobre. S  plačom som sa spytovala – A ako to mám povedať mojej dcére?
Preukrutne sa oňho bála. Nemohla som pred ňu predstúpiť uplakaná. Stálo ma to množstvo síl, ale odvtedy sa sústredíme na tie pekné veci. Tu plač nepomôže, hoci aj ona mala také sklony. Všetko je pochopiteľné.
Ale tým, že si určitú situáciu budeme donekonečna prehrávať v duchu, ju nevrátime.
Raz mi moja mamina povedala – je iba na Tebe ako sa rozhodneš. Či sa budeš trápiť alebo budeš aj napriek tomu šťastná.
Situácia v oboch prípadoch ostáva rovnaká.
Čo sa stalo, sa neodstane. Neteší ma to, ale rozhodla som sa, žiť na maximum.
A hlavne – šťastne.

Vaša Dagmar