Stačí neviditeľný patogén (vírus, baktéria) a zrazu sa život človeka môže veľmi rýchlo zmeniť alebo aj skončiť. Medicína je kráľovská disciplína – hoci oproti pár desiatkam rokov alebo storočí dozadu boli dosiahnuté úspechy a pokrok – stále existuje mnoho chorôb inkurabilných, ktoré nevie vyriešiť a nedokáže odstrániť príčinu (kauzálna liečba). Okrem nádejí môže pomôcť terapeutickému efektu poznanie minulosti (stačí 100 rokov dozadu- tzv španielska chrípka – ako to prebiehalo ako to skončilo...) a viera v pokrok – v tomto prípade vedecký- veda za 100 rokov výrazne napredovala, myslenie. To si však vyžaduje samostatný komentár.
V tejto situácii mi preto milí čitatelia napadlo napísať krátky komentár na tému zomierania. Téma zomierania podľa môjho názoru nie je v línii záujmov mocenskej a politickej elity, je ešte stále malo otvorená a nevenuje sa jej priestor a váha, ktorá jej prináleží. Zjavne je to aj preto, že sme súčasťou systému bez hodnôt, ktorý nám vtláčajú do hláv, ale nie všetci sa mu podriadia. Aj preto sa držím myšlienky: „Opýtajte sa na osobné hodnoty človeka pred vami a pochopíte, kto pred vami stojí.“ Možno je to otázka politického egoizmu. Možno je v tom aj kus strachu pred sebou samým. Ľudia, ktorí nemajú silné vnútorné hodnoty, ktorí nie sú vyrovnanými osobnosťami, tak tí sa boja dávať si ťažké otázky a potom na ne aj hľadať odpovede.
So smrťou sa nedokáže každý vysporiadať, a tak sa radšej tvária, akoby sa ich netýkala. Som unavený alfa mentalitou, kde sa predstiera sila a velebí len racio. Je to naša chyba, ktorá nás ničí a nikam nevedie. Preto som vďačný za každý prejav ľudskosti vo verejnom priestore. Smrť je veľké tabu, vyvoláva strach. Slovensko nie je pripravené prijať ju dôstojne, hovoriť o nej s kľudom. Narodenie je radosť a očakávanie a smrť je koniec. Pre neveriacich bez hodnôt to bude na hodnotenie života ako takého, výkonu a diela a zosnulý bude predmetom spomienky. Pre neveriacich s hodnotami to bude nielen hodnotenie života ako takého, výkonu a diela alebo bude to aj hodnota dobra, morálky, skutkov a bude to hodnota života. Pre veriacich to bude súčet oboch hodnotení plus hodnota človeka ako takého, s dušou, s prechodom do večnosti.
Snažil som sa spracovať a podať moju úvahu tak, aby vyvolala množstvo otázok a pochybností v každom jednom čitateľovi bez ohľadu na svetonázor. Človek sa nenarodí s postojmi. Vytvárajú sa životnými skúsenosťami. Vznikajú predovšetkým ako dôsledok mnohých opakovaných reakcií, dojmov, pocitov, správania, najmä však dramatických skúseností a psychických tráum. Osobne som presvedčený, že Slovensko by malo lepšie uchopiť túto tému a vložiť ju do agendy niektorých politických strán a vyvolať nutnú diskusiu k tomu na obrazovkách za okrúhlym stolom za prítomnosti serióznych vedcov.
PhDr. Dušan Piršel
Riaditeľ Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím
0800 105 707 
