Keď sme deti, snívame, veríme. Často si schopnosť snívať prenášame i do dospelosti. Tiež som taký snilko, no snažím sa byť aj realistka. Či sa mi to darí? Úprimne? Málokedy. Mne takéto sľuby sebe samej nikdy veľmi nepomáhali. Skôr prišlo sklamanie z nenaplneného, či nesplneného a tiež nezažitého. Nie je lepšie brať to po krôčikoch? Zo dňa na deň napredovať vo veciach, v ktorých sme menej dobrí, zlepšovať sa v čomsi, čo nám až tak nejde,
Veď vôbec nie je dôležité, či rok začína, alebo končí. Aj to je cesta a ja sa ňou snažím ísť. Netuším, či sa mi darí, alebo nie, to si skôr všimnú ľudia, ktorí sú v mojej blízkosti.
Stále mi nejde kreslenie, zablúdim aj na miestach, kde by vám to ani nenapadlo. Nezlepšuje sa to. Maľovanie, to prenechám iným, ktorí to dostali darom, proste sa s tým narodili. Ja si akurát tak nakreslím domček s plotom, stromom a slniečkom. Ak však príde do môjho života niekto kto mi ukáže spôsob, ako na to ísť celkom nenásilnou formou a bude mať trpezlivosť, nebránim sa tomu. Nepatrí to však k mojim prioritám. Nuž a zlepšenie sa v orientácii v priestore vnútornom, či vonkajšom, sa presúva z roka na rok, ako horúci zemiak v ruke. Fakt netuším, čo s tým robiť. Zrejme nedisponujem vrodenou prirodzenou navigáciou. Ale bojujem. Dávať si to ako métu a dúfať, že raz to bude lepšie, by asi dobré nebolo. Jednu vec som ale konečne zvládla. Palacinky. No môžete sa pozerať na to slovo, koľko chcete, čítate dobre. Pre niekoho je to rutinná záležitosť no pre mňa boli vždy Mount Everestom. Nie a nie upiecť palacinky. Cesto spravené, ale keď som ho dala na panvicu, nedokázala som rukou urobiť pohyb tak, aby sa cesto rozlialo, kým sa neprichytilo a tak to šlo dokola. Raz ma pri tomto trápení pristihla kamarátka a hovorí: „Vysvetli mi prosím ťa, čo sa ty naťahuješ s veľkou a ťažkou panvicou? Kúp si maličkú a urobíš menšie palacinky.“ Odvtedy máme doma minipalacinky. Nie nebolo to niečo, čo som si dávala ako cieľ na nový rok, ale podarilo sa. Toto sú len malé momenty zo života. Drobnučké životné výzvy.
Každý z nás má svoje sny, či prekážky, ktoré chce prekonať. Veľkým plusom je ak máte vo svojom živote niekoho, kto vás podporuje, nabáda k tomu, aby ste dosiahli to, o čom dlhé roky snívate, alebo sa k tomu aspoň priblížili. Ale netreba robiť tragédiu, ak sa vám niečo práve tento rok nepodarí. Nič sa nedeje. Možno vám do života príde niečo, čo bude oveľa lepšie, ako to, čo ste tak veľmi chceli.
Z úprimného srdca vám teda do nového roku 2016, želám hlavne veľa zdravíčka, lebo keď vás bude ako tak poslúchať a nebude vám robiť starosti, tak cesta za snami bude oveľa ľahšia a bude väčšia nádej, že sa vám splnia.
Monika Jalakšová
0800 105 707 
