Radosť sa pýta: „A to ti vyhovuje taký život? Veď by si mala jesť viac ovocia a zeleniny, aby si vládala chodiť na vychádzky a konečne začni cvičiť.“
Depresia: „Ja a chodiť na vychádzky? Čo si? Mne je lepšie doma. Keď tak radšej do obchodov na nákupy pôjdem. Zasa majú akcie na jogurty a termixy.“
Radosť: „No ja by som namiesto rožka do ruky vzala štetec a začala niečo maľovať, alebo mám lepší nápad. Čo tak začať písať rozprávky. Počula som, že máš dobrú fantáziu. Tak ju využi.“
Depresia: „Nemám čas. A prečo sa vlastne do mňa staráš? Je to môj život. Takto som spokojná.“
Radosť: „Klameš sama seba. Ja verím tomu, že keby si začala niečo tvoriť, mala by si sa lepšie. Začni si veriť. Rozvíjaj svoje schopnosti. Ukáž čo v tebe je. Ja verím, že to zvládneš a nájdeš sama seba. Život je tak krásny. Nepremrhaj ho zbytočným vylihovaním a napchávaním sa. Začni chodiť medzi ľudí, všímaj si krásnu prírodu v každom počasí. Aj keď príde zlá chvíľka, nepoddávaj sa jej. Usmej sa, nakopni a posúvaj sa ďalej. Cez písanie sa vyrozprávaj, daj na papier svoje pocity a uľaví sa Ti.“
Depresia: „Tebe sa to hovorí, ty celá žiariš. Ty máš spokojný život, máš sa dobre. Všetko v živote Ti vychádza.“
Radosť: „Čo myslíš, prečo sa mám dobre? Preto, lebo chcem. Áno všetko mi vychádza, lebo stále niečo tvorím, myšlienky mi blúdia v toku radosti a lásky. Som v kontakte s ľuďmi, ktorí sú pozitívne naladení a vedia ma nakopnúť a podporiť, keď to najviac potrebujem.
Skús to aj Ty a uvidíš ako sa ti začne meniť život.“
Iveta Bartalová