Schúlené sa nedalo vyrušovať v spánku. Vyzeralo dosť znetvorené a bolo zúfalo chudé. Mohlo mať zhruba sedem rokov, ale vek sa mu odhadoval ťažko. Neďaleko spiaceho dieťaťa sedela jeho mama v družnom rozhovore so susedmi. Čím som bola k dieťaťu bližšie, tým bolo žiarivejšie – ono aj vozík. Zrazu všetko stíchlo a zastalo. Neverila som vlastným očiam: Duša dievčatka na vozíku opúšťala jeho spiace telo. Telo žiarilo a vyzeralo tak, ako bude toto dievčatko vyzerať keď pôjde do neba: Dokonalé v každom ohľade, prekrásne. Pred nám sa zjavili dvaja anjeli – dievčatá v približne rovnakom veku ako dievčatko na vozíku – a chytili ju za ruky. Potom sa ukázali ďalší traja anjeli – opäť malé dievčatká – celí bieli. Biela bola taká oslnivá, až pôsobila namodralo. Stála som tam neschopná pohybu, dojatá tým čo vidím.
Duša dievčatka vystúpila z tela, aby sa pohrala s anjelmi. Naháňali sa, ale nikdy sa príliš nevzdialili od vozíka. Stále sa držali za ruky, akoby sa hrali kolo kolo mlynské. Smiali sa. Duša dievčatka bola slobodná a šťastná. Chcela som podísť bližšie, preložiť nohu pred druhú. Veľmi som sa snažila, ale anjeli mi zabránili v pohybe. Malí anjeli si sadli do trávy. Pri vozíku s dušou dievčatka vytvorili kruh. Bol na nich fascinujúci pohľad. Netušila som, čo sa bude diať ďalej, keď sa zrazu ruky jedného anjela dotkli trsu trávy a na mieste dotyku vyrástla sedmokráska.Pridali sa aj ostatní anjeli: navôkol rozdávali dotyky a každý takto pohladený trs sa zmenil na sedmokrásku. Uprostred trávnika bol biely kruh posiaty sedmokráskami a v ňom sedeli smejúci sa anjeli a žiarivá dušička dievčatka. Matka pokračovala v rozhovore so susedami, neuvedomujúc čo sa deje. „Vence so sedmokrások,“ vykríkla dušička, keď ich začali viť. Potom ju nimi ozdobili, okolo krku, na hlavu ako korunu princeznej, okolo zápästia aj členkov. Ukázali dušičke, ako si ich môže urobiť aj sama.
Panovala medzi nimi toľká láska a neha, že mi stekali slzy po lí- cach – slzy šťastia a radosti. Pozorovala som dievčatko a nevedela som sa nabažiť pohľadu na vence so sedmokrások, na jje tvár, ktorá žiarila ako slnko. Potom ju anjeli objali a preniesli do vozíka. Nevzpierala sa. Jej duša sa opatrne usadila späť v tele, ktoré po celý čas spalo. Anjeli aj svetlo zmizli tak rýchlo, ako sa zjavili.
Dievčatko na vozíku sa pohlo. Takmer som spadla, keď moja stuhnutosť povolila a zasa som sa mohla pohybovať. Všetko naokolo ožilo. Vtáci spievali, vetrík pofukoval a zasa som vnímala ľudí. Cestou preč som sa obzrela za mamou. Je to požehnaná žena, má v rodine dokonale čisté stvorenie.
Čerpané z knihy: Lorna Byrne - Anjeli v mojich vlasoch
0800 105 707 
