Dostala som dar, ktorý ma posúva ďalej

Dostala som dar, ktorý ma posúva ďalej

V roku 2000 sa mi narodila dcérka Katka, ktorá mala problémy hneď od samého začiatku.
Po pôrode bola mŕtva. Lekári ju kriesili, prebrali, no mozog zostal poškodený.

Nemala sací ani pregĺgací reflex, nikdy nejedla ústami, nepovedala slovíčko. Prognózy
od lekárov boli veľmi zlé... Nedožije sa jedného roka. No mýlili sa. Bola s nami 17,5 roka.

Katka mala mesiac, keď mi jeden lekár povedal:

„Kde je chorý člen v rodine, tam je chorá celá rodina.” Tu sa lekár nemýlil.
Aj manžel Stanislav bol chorý. Dostal pľúcnu embóliu a cukrovku. Bolo to vo vianočnom období v roku 2001, keď Katka skolabovala
a museli sme ju odviesť do nemocnice. Bol slabý a postupne sa mu zdravotný stav zhoršoval.

Veľakrát som nevedela, komu sa skôr venovať, či odsávať Katku, alebo pomôcť mužovi pri bežných činnostiach.

Keď Katka odišla do večnosti, Stanko to veľmi ťažko zvládal. Nechcel bojovať. Túžil ísť za ňou, a to sa mu splnilo po deviatich mesiacoch
od Katkinho odchodu. Do roka som prišla o obidvoch.

20 rokov som žila život, ktorý bol náročný, ťažký

No zároveň plný životných skúseností, za čo som nesmierne vďačná.

Teraz, keď si to tak s odstupom času uvedomujem, bol to dar. Dar, na ktorý sa nezabúda.

Dar, ktorý mi dal silu, trpezlivosť a hlavne pokoru.

Po mnohých rokoch som dostala šancu žiť naplno so všetkým čo k tomu patrí.

A chcem si to naplno vychutnávať.

Po mojom boku mám úžasného muža, ktorý
mi je veľkou oporou. Poznáme sa dlhých 18
rokov. Pred piatimi rokmi, keď sa rozvádzal,
sme mu so Stankom veľmi pomohli. Intenzívne
sme s ním riešili všetky problémy, ktoré
mal s exmanželkou. A on nám na oplátku
chodieval pomáhať okolo domu. Stanko mi
hovorieval, že keď raz umrie, tak sa máme
dať dokopy. Štefana mal veľmi rád.
Niekoľko mesiacov po Stankovom odchode
do večnosti, sme si povedali, že chceme spolu
zdieľať všetky radosti aj starosti.
V novembri sme si povedali spoločné Áno.
Mám zdravú rodinu, manžela, 16 ročnú
dcérku, syna a nevestičku. Deti poznám od
malička. Sú mi veľmi blízke, akoby boli moje
vlastné. No ale to je na iné rozprávanie. Možno
raz aj to dám na papier.


Môj terajší manžel Števko je veľmi empatický,
citlivý a rád pomáha ľuďom.

Je to anjel na zemi. Som vďačná, že ma podporuje
vo všetkých mojich činnostiach a záujmoch.
Teším sa, že aj s ním môžem pomáhať
ľuďom, ktorí pomoc potrebujú.
Každý deň ďakujem za to, že môžem na
základe vlastných skúsenosti pomáhať.
Kto najlepšie poradí? Kto sa vie najlepšie vcítiť
do života rodiny, kde je niekto chorý? Kto
pochopí stratu blízkej osoby?


Len ten, kto si to odžil. Som tu pre všetkých,
ktorí potrebujú akúkoľvek pomoc.
Rada pomôžem a poradím:
• pri vybavovaní príspevkov z UPSVaR
• napísať žiadosť o pomoc, prípadne pomôcť
s odvolaním sa pri neschválení žiadosti
• pri doplatkoch za pomôcky, lieky a zlepšenie
kvality života
• poznám nadácie a organizácie, ktoré pomáhajú
hendikepovaným ľuďom akýmkoľvek
spôsobom
• mám prehľad o firmách, ktoré vyrábajú
alebo distribuujú pomôcky pre hendikepovaných
• mám osobnú skúsenosť pri odchode do
večnosti blízkej osoby
Spolu to zvládneme – Burko,
občianske združenie
Som predsedníčkou v tomto občianskom
združení. Založila som ho v roku 2014 na pomoc
mojej Katke, hlavne formou zbierania
2% z daní. Katka odišla do večnosti a na jej
pamiatku pomáham naďalej rodinám v tejto
pomoci ale aj poradenstvom.
Naše OZ sa zameriava na pomoc ľuďom,
ktorí nie vlastnou vinou prišli o to najcennejšie
ZDRAVIE. Rozširujeme svoju činnosť
a chceme pomáhať aj ľuďom v núdzi, týraným
matkám, deťom v detských domovoch,
ale aj rodinám, ktoré majú deti v pestúnskej
starostlivosti. Nie sú nám ľahostajní ani ľudia,
ktorí napríklad prišli vďaka živelnej pohrome
o strechu nad hlavou, alebo pri autonehode
o svojich blízkych.
Snažíme sa pomáhať širokému spektru
ľudí vďaka zdvíhacím zariadeniam a schodolezom. Chceme im byť oporou.
Spolu to zvládneme, nie je len názov nášho
občianskeho združenia, no je to pravdivé
slovné spojenie, lebo naozaj spoločnými silami
sa dá zvládať všetko.
Baví ma písanie, tvorba webov, príprava
článkov. 6 rokov som bola redaktorkou časopisu
Inak obdarení. No po odchode Katky
a Stanka do večnosti som potrebovala pauzu.
Odstup. Ešte pred rokom to bolo náročné.
Také bolestivé.
No ako sa hovorí: „Čas hojí rany,... Všetko
chce svoj čas.” Áno, bude na tom niečo pravdy.
Najskôr som musela pomôcť sama sebe.
Zistiť a pochopiť kde patrím.
Čo mi pomohlo? Život bežného človeka.
Ráno odísť do práce, odrobiť 8 hodín. Prísť
domov, venovať sa rodine a záujmom.
V piatok sa tešiť na blížiaci sa víkend. Čas
a skúsenosti mi ukázali, čo naozaj chcem
robiť, a čo ma napĺňa. A hlavne akým spôsobom
chcem žiť.


Vážim si život a ďakujem za všetko čo mi
prináša. A preto POMÁHAM.
Myslím, že poteším aj čitateľov časopisu Inak
obdarení, keď napíšem VRACIAM SA SPäť
k pomoci a poradenstvu .

Mám záujem
verify

* Tento údaj je povinný


  spig@spig.sk     0800 105 707     www.spig.sk

Prečítajte si celý časopis

 

Máte záujem dostávať nové číslo časopisu na Váš email? 
pošlite nám žiadosť na klub@spig.sk