Etika

Napríklad, ak ste prekročili prikázanú rýchlosť pri jazde s autom, prekročili ste aj dohodnuté morálne pravidlá. Ohrozili ste možno niekoho, a aj seba, hoci sa nikomu nič nestalo. Ale myslím si, že sa kvôli tomu nebudete v noci s hrôzou budiť že „čo som to vykonal“. Ale ak vás odmerala polícia, vy ste zaplatili z  posledných 100,-EUR pokutu a doma na vás čaká žena s dieťatkom, tak ako živiteľ rodiny sa budete určite veľmi zamýšľať, či to stálo za to a čo teraz ďalej.
V čom je rozdiel?
V tom, že zodpovedným živiteľom rodiny ste dobrovoľne, vy ste si tento post stanovili ako správny a dobrý, etický. Ak ho porušujete, vnímate to ako svoje osobné zlyhávanie v tejto veci. Cítite, že ste svojim konaním spôsobili „ne-etiku“. A čo teraz? Čo ďalej? Ak je pre nás pocit vlastnej nedokonalosti boľavý, môže sa stať, že reálnemu pohľadu na  vlastnú chybu sa budeme vyhýbať. Budeme sa snažiť „umiestniť vinu“ a  situáciu si okrášľovať s tým že „to ten za mnou tlačil, to ten policajt...lebo ja som musel ísť rýchlo lebo...“ a podobné ospravedlnenia pre vlastnú neetiku. A prípadne ak situáciu zatajíme pred manželkou, budeme možno strážiť poštovú schránku a snažiť sa finančný deficit dobehnúť absurdnými spôsobmi, aby celá vec nevyšla najavo a  my sme nestratili svoju „svätožiaru“. Dôsledok? Budeme sa cítiť stále horšie. Okrem prvej chyby už totiž „vyrábame“ ďalšie chyby. Ako? Napríklad klameme manželke, lebo veď „aby sa netrápila“ a  ona neznalá tejto našej „obety“ sa pýta, či sme zaplatili šeky. Namiesto bežnej otázky už možno vidíme v  tejto vete provokáciu, či prípadne zločin manželky: no načo sa vôbec pýta! veď my robíme všetko pre rodinu! A takto sa môžu konflikty zamotávať a násobiť a... Preto je podľa mňa lepšie, ak už som chybu urobil, neskrývať ju, ale vyriešiť. Priznať si, kde sa stala chyba, nájsť spôsob, ako ju napraviť, prípadne urobiť opatrenia, aby sa už neopakovala. Manželke povedať otvorene, čo sa stalo: „Anička, prepáč, z práce som šiel po diaľnici 150km rýchlosťou a  musel som zaplatiť pokutu. Viem, že som urobil chybu. Cez víkend potiahnem nadčas, alebo pôjdem k Ferovi na fušku, aby som to do rodinného rozpočtu vrátil. Chcel som byť s vami, tak ma mrzí, že budem musieť byť v práci, ale o to viac som rozhodnutý už takú chybu neurobiť. Súhlasíš s mojim návrhom, alebo máš iný nápad? Možno že žena sa na vás rozčúli, možno vám povie pár nelichotivých vecí, ale paradoxne, budete sa cítiť lepšie. Prečo? Lebo ste svoju chybu poctivo vyriešili, nemusí vás ďalej ťažiť. A určite zistíte, že máte skvelú ženu, ktorá vás pozná aj s vašimi nedokonalosťami a aj keď vás asi za  to nepochváli, má vás rada a chápe vás, v konečnom dôsledku stojí pri vás a ste tím. Ak si myslíte, že toto vy nemôžete svojej žene povedať, že ona to nepochopí, neodpustí, ne..., tak sa treba pozrieť aj na seba.
Jedno pekné porekadlo hovorí, že ak chcete mať doma anjela, musíte mu z domova urobiť nebo, lebo anjeli v pekle nežijú.
A v tejto symbolike je veľa pravdy.
Ak treba čokoľvek vo vzťahoch zmeniť, je dobré začať od seba. Ak partner reaguje obavou, strachom, výčitkami, tak asi niekedy v minulosti bol na túto reakciu dôvod. Možno ste neboli príčinou vy, ale niekto iný, ale vy môžete byť človek, s ktorým to váš partner zvládne, získa dôveru. Býva to síce beh na dlhé trate, ale stojí to za to. Vedomie, že môžete s partnerom hovoriť o všetkom, že už nie ste na nič sám, to dáva vzťahu veľké krídla a veľmi dobré pocity a emócie. Takýto vzťah uvíta podľa mňa každý a pritom jeho vytváranie je jednoduché: treba začať byť vo vzťahu čestný. Čestne si priznať aký som a v čom chybím (a vedieť si odpustiť), že to aký som, ovplyvňuje aj to, akí sú ku mne iní. A dôležité je vedieť, že ak som si vytvoril problémy, viem ich aj vyriešiť, lebo ja som ich tvorca. Ak som mal silu ich stvoriť, mám silu ich aj vyriešiť. Pravidlá etiky fungujú aj v ostatných oblastiach. Medzi kolegami v práci, či medzi obchodnými partnermi. Ak musíte kolegom, či obchodným partnerom niečo zatajovať, vzťahy to dosť komplikuje. Ľudia aj tak cítia, že niečo nie je v poriadku. Dobrá komunikácia vyrieši takmer všetko. Už tým, že máte ochotu veci riešiť a dávate tomu svoju pozornosť, začnete vidieť riešenia. Pravda je niečo, na  čo ľudia počujú a v konečnom dôsledku si aj veľmi vážia. V pravde je totiž odvaha ukázať veci aj seba v pravom svetle aj s nedokonalosťami. Môže vás prekvapiť, že ak začnete pravdivo (nie vyčítavo, obviňujúco, či tvrdo, len reálne) poukazovať na situáciu a jej riešenia, začnú aj iní ľudia vnímať veci pravdivejšie, ale sa aj pravdivejšie budú prejavovať. Ak ste vy mali odvahu ukázať sa v  pravdivom svetle, prekonali ste obavu, či vás budú akceptovať bez „prikrášlenia“, môže to byť príklad pre mnohých, ktorí môžu mať tú istú obavu. Takto vznikajú dobré a trvalé priateľstvá. Ak niekto nechce prijať pravdu o sebe, či situácii a  vyhýba sa riešeniu, či dokonca rozhovoru o tom, nemusí to byť zlý človek. Len táto téma môže byť pre neho veľmi boľavá, alebo má zlú skúsenosť. Pokiaľ si však získate dôveru tohto človeka, môžete mu pomôcť. Už to, že ho rešpektujete takého aký je, mu dodá silu a inšpiráciu pozrieť sa pravde viac do očí, mať viac sebadôvery a zvládnuť to. Byť sám sebou a  rešpektovať iných, aby mohli byť sami sebou. To je podľa mňa základ slobody. A ja vám prajem, aby ste vy aj ľudia okolo vás boli pravdiví, šťastní a  slobodní.

S Láskou Monika Ponická