Zima - nezima, mladí podšabliari a dievčence v krojoch dva dni chodia po dedine v sprievode miestnej dychovky. Každý ich niečím pohostí - dobrou klobáskou, šiškami a všakovakými inými dobrotami.
Čudujem sa, že ešte nedostali žlčníkový záchvat, keď v každom dome zahryznú do inej dobroty. Zatancujeme si pred domom a v sobotu večer nabehneme do miestneho kulturáku na pochovávanie basy a parádnu tanečnú zábavu. Veľmi sa páči, že sa táto tradícia udržiava a nezanikla. Program je vždy veselý, človek sa nasmeje na zábavných scénkach, niečo zaje, niečo vypije….a tak to má byť.
Popri tých všetkých bežných starostiach má človek právo, ba priam povinnosť si trocha aj oddýchnuť a zabaviť sa. Páčia sa mi všetky tie starodávne tradície, a aj to, že v dnešnej modernej dobe sa vždy nájde zopár nadšencov, ktorí sa snažia, aby sa na ne nezabudlo. Je to pekné, ak aj dnes vieme ohodnotiť pletený šál, rukavice, čipku, či zvyky našich predkov. Kamarátkina mama od detstva zbierala rôzne krčahy a ,,staré haraburdy“. Zaplnila nimi najprv pivnicu, povalu a nakoniec to skončilo tak, že spolu s manželom, ktorého tiež ,,nakazila“, kúpili starý gazdovský dom a urobili v ňom súkromné etnografické múzeum. Možno si na začiatku poniektorí poklopkávali po čele, že čo to tí dvaja stvárajú, ale mala som česť vidieť zopár relácii o ich obdivuhodnej práci. Nie je to len o tom, že v dome vystavili zopár starých vecí, tam sa deti ale aj dospelí dozvedia zo života svojich predkov veľmi veľa. Učia sa robiť tradičnú paličkovanú čipku, piecť medovníky, dozvedia sa o rôznych zvykoch našich prastarých otcov a mám. Som presvedčená, že ich niekoľkoročná práca im vracia ovocie v podobe ľudí, ktorí tam radi zavítali. Nie sú to len školské výlety, ale aj turisti zo zahraničia. Vďaka takýmto ľuďom majú aj v dnešnej dobe šancu prežiť tradície.
M. Zakucia
Február 2015
0800 105 707 
