V duchu som si tie vety opakovala s ňou, veď pri každodennom opakovaní som to ani nemohla zabudnúť. Keď sme zo súrodencami dorástli do veku a mohli ísť na miestnu diskotéku celú noc nespala. Zaspala až po našom príchode domov. Ja som ju podpichovala prečo nespí, veď sme len 200 metrov od domu a nič sa nám nemôže stať.
Jej odpoveď bola stále rovnaká: ,,Počkaj, až budeš mať deti, potom sa Ťa opýtam moja.“ Samozrejme, bola som presvedčená do špiku kosti, že budem úplne iná ako moja mama. Navyše som tvrdila, že nebudem vypekať a vyvárať pre svoju rodinu po večeroch či nociach ako to robila moja mama. Častokrát, hlavne pred sviatkami vypekala aj 15 druhov koláčov.
V nedeľu, kým sme my deti boli ešte v posteliach, mama s otcom už dávno v kuchyni pripravovali nedeľný obed. Aj to som v duchu odmietala robiť ako dospelá. Veď na nedeľný obed navarím špagety s kečupom a basta!!! Určite nebudem skoro ráno vstávať a vyvárať!!! Ani keby fúriky z neba padali!!!
Prešlo pár rokov a ja som na mojej mame stále obdivovala, že nepoľavila zo svojej usilovnosti. Hoci jej zdravie nie je 100%, stále je aktívna. Nedeľné obedy varí spolu s otcom stále, vypeká nielen pred sviatkami, ale hádam každú sobotu.
Teraz ako dospelá a zároveň aj matka troch detí pozerám sa na to inak. Hoci pečenie nie je moja silná stránka, varím veľmi rada. Niekedy aj večer či do neskorej noci. Hádam nebude moja rodina o hlade, alebo nedaj Bože jesť v nedeľu špagety s kečupom! Dokonca viem, čo je to strach o deti. Viem, ako trpí matka, ktorá nevie a nemôže pomôcť svojmu dieťatku a jediná pomoc je viera, láska a modlitba za zdravie dieťatka. Viem, ako sa teší matkine srdce, keď počuje dobrú správu od lekárov... Teraz chápem moju mamu a úplne inak vidím to, čo prežívala keď som bola dieťaťom ja a moji súrodenci. Dcéra je v období puberty a je mi niekedy aj smiešne, keď vidím, že prevracia rovnako očami ako ja, keď počuje známe vety o tom, ako má prechádzať cez cestu, pozdraviť ľudí, byť slušná v škole a podobne.
Je ako ja v jej veku, tiež nechápe prečo sa tak o svoje deti bojím. ,,Počkaj, až budeš mať deti, potom sa Ťa opýtam!“ znie moja odpoveď. Matkine srdce je plné lásky, ale aj obáv a strachu o svoje poklady. Je úplne jedno či má dieťa pár dní alebo už dávno prekro- čilo prach dospelosti a je samostatné.
Je máj. Je to mesiac lásky a zároveň si pripomíname aj deň matiek. Deň, kedy si spomenieme na naše mamy, mamky, mamičky, ktoré nás vždy s láskou pohladia, zavolajú nám, poradia s problémom... Spomienka patrí aj všetkým mamičkám, ktoré dávajú pozor a držia ochrannú ruku nad svojimi deťmi tam hore. Vďaka patrí všetkým matkám, ktoré neraz na úkor svojho pohodlia či zdravia obetujú svoj čas rodine a deťom. Vďaka patrí aj babičkám a prababičkám, ktoré pre svoje vnúčence majú otvorenú náruč a ľúbia ich jedinečnou babičkovskou láskou.
Milé mamičky - ĎAKUJEME VÁM !!!
M. Zakucia
Máj 2014
0800 105 707 
