Na poslednom mieste v rade stál najskromnejší páter kláštora, ktorý nikdy neštudoval súčasné vedecké texty. Jeho rodičia boli jednoduchí ľudia, pracovali v neďalekom starom cirkuse a všetko, čo ho nau- čili bolo vyhadzovať lopty do vzduchu a ešte niekoľko žonglérskych kúskov. Keď prišiel rad na neho, niektorí pátri už chceli ukončiť klaňanie, pretože bývalý cirkusant nevedel nič, čo by mohol povedať a navyše mohol pokaziť dojem z kláštora.
On však v hĺbke srdca cítil nesmiernu potrebu dať niečo zo seba malému Ježiškovi i Panne Márii. Zahanbene, cítiac pohŕdavý pohľad svojich spolubratov, vytiahol z vrecka niekoľko pomarančov a začal ich vyhadzovať do výšky ako v cirkuse, lebo to bolo jediné, čo dokázal. A v tej chvíli sa malý Ježiško usmial a začal tlieskať v náručí svojej Matky. A len k nemu Matka Božia vystrela svoje ruky a dovolila mu na chvíľu podržať svojho syna.
(úryvok z knihy Alchymista, Paulo Coelho)
Január 2014
0800 105 707 
