(NE)VĎAČNOSŤ

(NE)VĎAČNOSŤ
Všetci túžime po rôznych veciach - jeden po zdraví, druhý po peniazoch, tretí po láske...
Ak si však niečo želáme a splní sa nám to, buďme za to vďační. Či už príbuzným, priateľom, alebo Bohu, anjelom, vyšším silám...
Pretože ak to dosiahneme, no nestačí nám to a stále chceme viac, a to bez kúska vďačnosti, tak sa napríklad tieto vyššie sily môžu rozhodnúť, že už toho bolo dosť. Odplata za náš nevďak môže byť krutá. Poznám jedno dievča, volala sa Gabika, ktoré kedysi patrilo medzi hrdé mladé dievčatká.
Do základnej školy vždy chodila v roztomilých šatočkách, domov nosila samé jednotky. Chlapci sa išli za ňou potrhať, až jej nakoniec sláva stúpla do hlavy a z malého dievčatka sa stala sebavedomá mladá dáma. Táto mladá dáma navyše pochádzala z bohatej rodiny, takže o peniaze u nich nebola nikdy núdza...
To, že je obľúbená, žiadaná a bohatá, brala ako samozrejmosť a nikdy jej ani nenapadlo, aby prejavila trochu vďaky a pokory. Navyše bola dosť sebecká a všetko chcela len pre seba. Chlapcom, ktorí o ňu prejavovali záujem, vedome ubližovala a zabávala sa na tom. Túžila po tom najúžasnejšom, najkrajšom, najbohatšom, až raz o ňu prejavil záujem mladík, do ktorého sa po uši zaľúbila. Po pol roku sa za neho vydala. Bola si istá tým, že to bude šťastné manželstvo tak, ako manželstvo jej rodičov, ktorí spolu žili až do staroby, boli k sebe úctiví, tolerantní a až do smrti sa ľúbili.
Aj Gabikine manželstvo vyzeralo zo začiatku celkom sľubne, ale postupom času sa všetko začalo meniť. Manžel na ňu najskôr žiarlil a v záchvate zlosti ju zamkýnal do pivnice. Ako neskôr zistila, on medzitým chodil za druhými ženami. To nebolo všetko. Neskôr sa k žiarlivostným scénam pridali aj tvrdé údery, sotenia na zem, či kopance.
Gabika sa rozviesť nemohla, pretože nemala z čoho žiť, nemala kam ísť. Nikde nepracovala - manžel mal vysoké postavenie, takže ich od začiatku živil obidvoch. Neskôr zistila, že aj dom, v ktorom bývajú, patrí jemu, čo ju prekvapilo, pretože zo začiatku jej tvrdil, že celá domácnosť je ich spoločná. Jej dom, ktorý zdedila po rodičoch, ešte v ošiali zamilovanosti predala a peniaze investovala na nábytok a doplnky do tejto „spoločnej domácnosti“.
Jedného dňa si však jej manžel priviedol mladú milenku, ktorá už bola aj v požehnanom stave. Gabike povedal, aby sa do pol hodiny zbalila a odišla. Ona nechápala. Stála tam ako obarená, až kým jej nepošepol, že ak neodíde, tak ju zabije. Na dom si nárokovať nemohla, doklad o kúpe nábytku nemala, tak jej nezostávalo nič iné, ako poslúchnuť. Zbalila sa teda a išla - nevedno kam. Bez peňazí, bez domova, psychicky aj fyzicky zničená, len s pár vecami...
Čo bolo ďalej, to neviem. Odišla a už som o nej nepočula. Viem však, že jej život sa úplne zmenil.
Gabika vždy chcela to a to, stále viac a viac. Priala si mať to najlepšie, no nikdy za nič nebola vďačná, všetko brala ako samozrejmosť.
Možno preto musela pocítiť tvrdé rany osudu. Ktovie.....

Zuzana Števáková
Mám záujem
verify

* Tento údaj je povinný


  spig@spig.sk     0800 105 707     www.spig.sk