O matkách a deťoch alebo zrkadlá podrástli a mama dospela

Veľmi dobre viem, že nebyť jeho, nebola by som dnes matkou troch ďalších nádherných a zdravých detí. Cesta s ním bola cestou ťažkou. Zúfalo som sa snažila priviesť ho do normálneho sveta, robila som všetko možné (lekári, terapie, alternatívna liečba), aby sa zmenil. Vzdala som to. On sa nezmenil. Zmenila som však seba. Zmenila som svoj ubolený a utrápený pohľad na svet. Naučil ma rešpektovať a chápať voľbu „byť postihnutý“. Cez neho moja uviaznutá duša našla späť svoje krídla. Cesta to veru ľahká nebola a nepísala som o nej, pretože mnohé veci by boli neuveriteľné.

A tak píšem o zdravých deťoch a príhodách s nimi. Miško ma však priviedol na cestu odblokovania stresu prostredníctvom metódy 3 v  1, čo je rozvinutie konceptu kineziológie. Absolvovala som 12 kurzov a som konzultant facilitátor tejto metódy. Minimálne po tretí kurz som verila, že toto všetko robím kvôli Miškovi a on sa potom zmení a vyzdravie. On sa nezmenil. Zmenila som však seba. Dôkladne. Túto metódu som používala aj s Miškom.
Keďže je nehovoriaci, používala som ju na dorozumievanie sa s ním, kým som sa trošku nevypracovala v intuícii.

Mám aj jednu peknú príhodu s Miškom, ktorú Vám dnes prinášam.
Nájdete ju v knižke Deti nás učia a liečia, kde píšem aj o rezonancii, zrkadlení, telepatii, intuícii a bezplienkovaní. Miško mal asi 3 roky, ja som chodila na kurzy odblokovania stresu a mala som za sebou 3 stupne. Miško sa zo dňa na deň začal znovu pocikávať a mne sa nepodarilo dokončiť odblok úplne, tak som ho zobrala na odblokovanie k lektorke metódy 3 v 1. Postláčali sme záhadné bodíky na Miškovom tele a Miško sa prestal pocikávať. Avšak kdesi tu som pochopila to podstatné – voľbu duše nie je možné zmeniť, môžeme ju len prijať. Vtedy som začala v skutočnosti meniť seba, gruntovať od podlahy. Na šiestom kurze som už bola tehotná a po deviaty kurz som stihla donosiť a porodiť druhé dieťa, úžasné- ho syna, dnes jedenásťročného Jakuba. Doteraz nezabudnem ako veľmi sa toto dieťa zapájalo do diania na kurzoch.
Jeden deň som utopila knižku vo vani a na druhý deň som vyliala všetkým spolupútnikom pohár s vodou. Každému. Strašne ma to rozčuľovalo, a najmä nemala som vôbec pocit, že to robím ja... A tak na konci dňa som požiadala, či sa môžeme porozprávať so synom v mojom brušku. Tak sme sa porozprávali.
Problémom bolo, že môj syn ma cez rozlievanie vody upozorňoval, že je v poriadku a mám zmeniť svoje ustráchané myslenie.
Gynekológ ma totiž chcel poslať na amniocentézu (odber plodovej vody) a ja som sa zľakla. Poznáte to: „Čo ak nebude v poriadku?“ A moje dieťa mi dalo jasne najavo, že otázkami „čo ak“ si to môžeme zhmotniť. Musela som teda prestať pochybovať. Pre dobro seba a druhého syna.
A potom prišli ešte dve nádherné deti. Každé tehotenstvo bolo deväťmesačné školenie. Pri Matejkovi som naozaj musela urobiť vážnu voľbu. Buď sa budem venovať Miškovi a naťahovať sa s ním alebo prídem o dieťa. Matejko mal totiž vcestnú placentu a tým, že som dvíhala 12-ročného Miška, som opakovane krvácala.
A tak som sa musela naučiť dôverovať ostatným, že sa o neho postarajú. Asi si viete predstaviť ako ťažko som to celé znášala, no bol čas prepustiť toto dieťa z energie matky, do energie otca. Veď v konečnom dôsledku dospieval. Teraz sa o Miška stará najmä manžel. Posledné dieťatko mi prinieslo veľa energie, veľa volieb a nútilo ma byť k sebe pravdivá. Nie ako chcem vyzerať pred svetom. Ale hovoriť ako to mám ja, ako vnímam a cítim veci. Ako bábätko, Šimonko reagoval na každý nesúlad. On je takým hnacím motorom mojich dvoch knižiek. V  nich odovzdávam cez zdieľanie svojich príbehov seba.

Tá druhá knižka O matkách a deťoch je o škôlke, postavení sa za seba ako žena, o tom, čo túžim v živote vytvárať. Sú tam však aj zaujímavé cvičenia pre centrovanie pozornosti, rozvoj zmyslov, či vymedzenie sa v priestore a rady pre mamičky malých detí.

Obe knižky sú dostupné cez e-shop Martinusu alebo priamo u mňa na stránke www.radost.sk Mgr. Zuzana Mališová, www.radost.sk