Čo pre vás znamená úcta k hodnotám?
Rakúsky neurológ a psychiater Viktor Emil Frankl tvrdil, že v spoločnosti rastie existenciálne vákuum - strata schopnosti vnímať zmysel života, čo vyvoláva existenciálnu frustráciu, depriváciu. Tá býva kompenzovaná vôľou k moci a vôľou ku slasti. Rozšírenie týchto vzorcov vnímania, motivácie a správania však spoločnosť ako celok rozkladá, lebo neobsahujú žiadny „spoločenský tmel“ - hodnoty, kvôli ktorým by väčšina bola ochotná transcendovať – čiže presahovať samých seba v ústrety niečomu/niekomu, čo/kto neslúži ako kompenzácia existenciálne frustrovaného ega. Riešenie spočíva v obnovení zmyslu pre hodnoty, kvôli ktorým väčšine spoločnosti bude stáť za to vyjsť zo svojho ega a tieto hodnoty vzájomne zdieľať.
Ako by ste definoval hodnoty?
Každý z nás má alebo by mal mať vlastný hodnotový systém, a preto si nedovolím dávať odporúčania. Ale napriek tomu – ak sme súčasťou nejakého spoločenstva (rodiny, komunity, susedov, priateľov), tak spájať by nás mali najmä hodnoty. Ak by nás spájali iba peniaze, po ich minutí by nič neostalo, a to je dosť frustrujúca predstava. Alebo ak by to bola moc, tak by to bol vlastne vzťah o moci a bezmoci, o sile a závislosti, o podriadenosti a bezmyšlienkovitom poslúchaní. Práve hodnoty sú tým tmelom, ktorý môže často spájať aj na prvý pohľad niečo nesúrodé, nespojiteľné, nepredstaviteľné. Aspoň na prvé počutie. Ak však nazrieme pod pokrievku každého vzťahu, tak niečo nachádzame. Niektorí to pomenúvajú kresťanskou, iní filozofickou terminológiou. Ale práve pri hodnotách je najdôležitejší obsah, a nie forma.
Je dôležité, aby sme deti vedome viedli k hodnotám?
Určite je dôležité, aby v dnešnej dobe bola v nejakej miere vyvíjaná aktivita smerom k deťom a mládeži, aby sa v záplave pseudovzorov, lavínovite sa valiacich zo sociálnych sietí a videokanálov, vedeli aspoň trochu zorientovať a do určitého veku je samozrejme najväčšou autoritou rodič a čiastočne učiteľ. Netreba nič nové objavovať, len sa vrátiť ku koreňom. Ponúknuť pozitívny vzor mladému človeku je oveľa lepšou investíciou, ako kúpa najnovšieho typu mobilu či výška vreckového.
Prečo teda nie sme všetci dobrí ľudia?
Otázka je, ako zadefinovať dobrého človeka. Aj najväčší diktátor si vie vytvoriť okruh fanúšikov, ktorí mu budú nekriticky veriť a napríklad aj ten najväčší filantrop, ktorý sa snaží pomáhať vymierajúcim prírodným národom môže byť zožratý levom... Asi je v samotnej ľudskej podstate posúvať hranice toho, čo sa smie a čo už nie...
Akí ľudia sú teda podľa vás úspešní?
Nedá sa jednoducho povedať, kto je úspešný a kto nie. Napríklad subjektívne vnímanie šťastia nezávisí od ekonomickej sily jednotlivca a prírodné národy sú vo všeobecnosti šťastné, aj keď možno nie úspešné v porovnaní s vyspelým svetom. Ale môže byť miliardár skutočne šťastný, keď sa musí každý deň báť o svoj majetok
Koho dnes považujete za nositeľa hodnôt, ktorý zásadne ovplyvňuje zmýšľanie detí?
Tí, ktorí dnes – MASOVO A GLOBÁLNE - „zásadne ovplyvňujú zmýšľanie detí“, nie sú nositeľmi kultúrnych hodnôt, ale skazonosní šíritelia pahodnôt, čiže propagátori pakultúry braku a úpadku. A teda nájsť takýchto hodnotových ľudí je v čase ohlušujúcich a ohlupujúcich mediálnych smrští veľmi ťažké, ak nie i nemožné. Preto je pre našu dobu veľmi potrebná nádej, že môžeme ešte niečo zachrániť, zmeniť, že naše úsilie má zmysel. Tí skutoční nositelia hodnôt žijú možno
popri nás, len majú nulovú reklamu a marketing, a preto sa ťažšie hľadajú.
Nemali by sa učitelia po tridsiatich rokoch zamyslieť, ako učiť dejiny, geografiu či občiansku náuku tak, aby vychovávali hrdých vlastencov, ktorí si vážia ostatné národy či kultúry, ale zároveň chápu tradície, na ktorých vznikla naša civilizácia?
Učitelia by sa mali nielen zamyslieť, ale najmä neodkladne konať v zmysle presadzovania životných záujmov a rozvíjania hodnôt toho spoločenstva a štátu, ktorý ich za výchovu vlastencov platí. No musím sa dotknúť aj politiky, pretože zároveň štát my mal jasne povedať, čo od učiteľov chce, aká je spoločenská objednávka, ktorá by mala byť precízne vyjadrená nielen voľbami, ale podporená aj zákonmi a Ústavou SR.
Akým vzorom sme my, dospelí, pre mladých, ak uprednostňujeme konzumný a pasívny spôsob života?
Ak „uprednostňujeme“ konzumný parazitizmus, tak nijakým. Dospelí by mali byť vzorom zodpovedného plnenia si povinností pri výchove svojich detí ako príprave na ich samostatný život. Mali by ich viesť k poznávaniu samých seba, svojho okolia, k ohľaduplnosti k ostatným a k úcte k životu v akejkoľvek forme.
Vaša osobná vízia?
Identifikujem sa s názorom, že je dôležité „snažiť sa zapĺňať toto vákuum ľudskosťou, radosťou a pozitívnym prístupom k životu“.
0800 105 707 
