Slovensko očami Martina Múdreho

 

Ako sa tebe ako vozičkárovi žije na Slovensku?

Keď som bol zdravý som si vôbec neuvedomoval, že čo je to život na vozíku. Dnes je to už 11 rokov, čo som odkázaný na invalidný vozík a všímam si každú jednu maličkosť každý skok, obrubníky, chodníky, či už sú neprístupné kvôli vysokým obrubníkom, alebo sú rozbité, natoľko že sa cez ne vozíkom nedá prejsť. Pre bežných ľudí to môže vyzerať ako maličkosť, ale pre nás sú to ďalšie bariéry, ktoré sa dlhodobo prehliadajú, a ktoré nám komplikujú život.

Aké bariéry ti najviac prekážajú ?

Hneď som začal s negatívami, lebo mi vadí, ako sa pristupuje ku niektorým „bezbariérovým riešeniam“. Často sa stretávam s tým, že sa urobia nájazdy ,napríklad aj do nemocníc a sú také šikmé, že sám cez ne na vozíku nevyjdem a musia ma tlačiť. Často sa stretávam s tým, že na bezbariérových záchodoch sú madlá nesprávne zamerané a namontované, a to tak, že sú nepoužiteľné. Umývadlá bývajú tak blízko, že sa tam mám problém s vozíkom pohnúť. Niektoré staršie nemocnice majú bezbariérových záchodov pomenej a často sa stretávam s tým, že aj keď urobia bezbariérový záchod, tak dajú dvere, ktoré sú široké len 60 centimetrov a ja mám problém dostať sa cez takéto dvere dnu.

Videl som už aj taký extrém, že z bezbariérového záchodu si spravili sklad. Musel som vyhľadať prevádzkara a vysvetliť mu, že tam tie veci nepatria, lebo nemáme potom dostatok manipulačného priestoru, a takýto záchod je potom pre nás nepoužiteľný. Z vlastnej skúsenosti viem, že toto sa stáva často a na viacerých miestach majú z týchto záchodov ľudia urobené skladisko. Toto sa často stáva na čerpacích staniciach, že bezbariérový záchod je zamknutý, a keď som ich porosil, aby otvorili dvere bolo z  toho skladisko namiesto záchodu.

V hoteloch sa mi nepáči že nemyslia nato, že vozičkár potrebuje aj manipulačný priestor vedľa postele a dajú tam nočný stolík, tak že sa nedá ani presunúť.

 Takýchto „bezbariérových“ riešení na oko je tu mnoho. Máme ešte, čo doháňať, aby sme sa vyrovnali zahraničným štátom.

Aké bezbariérové riešenia by si vyzdvihol ?

Čo sa mi zase ale na hoteloch páči je, že sa snažia napríklad, postele dávať výškovo tak, aby boli zarovno s vozíkom a aby sme sa vedeli presunúť. Záchody sú taktiež lepšie spravené, ako tie v nákupných centrách. Vstup do hotelov býva taktiež bezproblémový. Parkoviská bývajú dobre spravené aj označené.

Páči sa mi aj to, že v niektorých nákupných centrách sú bezbariérové záchody na zvonček a fungujú tak, že keď zazvoníte, tak cez kameru obsluha vidí, že zvonil vozičkár a otvorí na diaľku dvere, takýto spôsob zabezpečenia bezbariérových záchodov proti zneužitiu sa mi páči a musím ho pochváliť

Keď som bol vo Vysokých Tatrách na lanovke, tak sa mi páčilo, ako ku mne personál pristupoval boli veľmi milý nemali problém ma zodvihnúť a presadiť moja manželka nemusela so mnou robiť nič. Takisto na kúpaliskách nám vedia pomôcť hľadať nám miesto. V reštauráciách prídu, opýtajú sa ma, či mám dostatok priestoru, odsunú stoličky.

Na našom webe sme už viackrát spomínali duševné zdravie hendikepovaných a ja by som sa chcel opýtať, že či je to podľa teba téma, ktorej sa dostáva potrebnej pozornosti na Slovensku?

Nie vôbec sa tomu nevenuje toľko pozornosti koľko, by sa malo. Sem tam sa to spomenie v médiách, ale celkovo sa o tom veľmi málo rozpráva.

Ďakujeme za skúsenosti z reálneho života ďalšieho vozíčkára. Veríme, že treba hovoriť aj o týchto každodenných potrebách ľudí na vozíku. Bežná populácia tieto veci veľmi nevníma, nepozná a je potrebné vedieť, čo treba zmeniť.

Pokým sa skutočne odstránia aj takéto bariéry, chce to určite proces, ktorý počnúc tvorbou zákonov a nariadení bude zahŕňať aj tieto aspekty pri tvorbe bezbariérového prostredia pre všetkých. A preto sú tieto skúsenosti a postrehy zo života veľkým prínosom.