Sme pokrivení

Moja dobrá priateľka je lekárka. Témou jej atestačnej práce bolo: „Ochorenia chrbtice so zameraním na detský vek“.
Naštudovala množstvo literatúry z ortopédie, neurológie, reumatológie, rehabilitácie, traumatológie. Pretože vždy chcela urobiť niečo naviac, rozhodla sa, že k teoretickej časti pridá aj svoje vlastné sledovanie.
So súhlasom pána riaditeľa školy vyšetrila všetky deti - prvákov, tretiakov, siedmakov a deviatakov. Zamerala sa na to,ako sa vekom mení postavenie chrbtice. Prváčikovia boli „rovní“. Ale postupne sa objavovali zakrivenia chrbtice a v deviatom ročníku až 40% detí malo rôzne poruchy statiky chrbtice,
najmä skoliózu. Snažila sa zistiť aj príčinu. Deti v škole nesprávne sedeli, mali nevhodnú obuv, málo pohybu. Okrem iného zisťovala aj obsah školských tašiek a to najmä u prvákov. Taška prváčika vážila okolo 6kg!!! A dieťa približne 24 kg. Teda chúďa vláčilo na chrbte 1/4 svojej váhy!!!
Rozhodla sa pre spoluprácu s jednou stolársko-čalunníckou dielňou, kde robili stoličky s fyziologickým zakrivením chrbtice... Skrachovali.
Nebol o ne záujem!
Atestačná práca vzbudila veľký záujem pred komisiou,ale najmä u jej oponenta,ktorý použil získané poznatky pri obhajobe svojej docentúry.
Toto bolo pred štyridsiatimi rokmi!
Spomenula som si na jej poznatky len nedávno. Dcéra ma poprosila, či by som nešla poobede do školy pre vnuka. Je druhák.
Chlapča už bolo oblečené, hrali sa vonku a tašku mal nachystanú na chodbe. Keď som ju zodvihla, skoro ma ohlo. Toto asi nie je možné!!!??? Hneď, ako sme prišli domov, tašku som odvážila. 7 kg!
Skontrolovala som aj obsah tašky - rôzne ťažké obaly, dvojaké knihy, napríklad na matematiku - vyučovacie zvlášť, príklady zvlášť,...
peračník... a to tam už nemal jedlo a pol litra vody! Ani pomôcky na výtvarnú výchovu, telesnú výchovu a ani prezuvky.
Chlapec váži 28 kg. Teda nič sa nezmenilo. Na svojom chrbátiku vláči 1/4 váhy svojho tela - ako pred štyridsiatimi rokmi.
Keby robila podobné sledovanie dnes v čase počítačov, mobilov - no to by bola katastrofa!
Tučká s krivými chrbtami a bolesťami hlavy, deti bez záujmu, bez aktívneho pohybu. No čo už. Naša staršia generácia s novou dobou nič nenarobí. Nám už len zostáva veriť, že okrem krivých chrbtíc sa nám neskriví aj charakter.

J. H.