Miriam sa znechutene odvráti a poznamená: „Zase si fajčila marišku, však?“
„To teraz nerieš, oblečiem ťa a dám ti raňajky,“ riekne Sára s pohľadom do zeme a pustí sa do práce. Keď už všetko spraví, ako je Miriam zvyknutá, značne pripravovať veci, aby mohli ísť do parku čítať si knihu, Miriam sedí vo vozíku a píše si SMS-ky s priateľom, ktorý nechápe, že prečo je
dnes taká nervózna.
Keď Sára príde k svojej zverenkyni, Miriam sa so záujmom a strachom opýta: „Prečo utekáš k drogám, máš nejaké problémy?“
„Ja, Miriam, vidím duchov a píšu mi odkazy všade. Píšu mi po skriniach, po aute, a tak ďalej...“ Hovorí Sára so štipkou tajomna a vyplašene sa obzerá po izbe. Miriam naskočia zimomriavky po celom tele. Miriam sťažka prehltne a začne kázeň: „To nie je riešenie, ale utekanie pred problémami, v tomto prípade asi pred psychickými.
Podľa mňa by si mala zájsť za psychiatrom. Veď vôbec nemyslíš na tvoje malé deti, ako dopadnú, keď nezačneš niečo so sebou robiť?!“
„Len ma Miriam nevyhoď, prosím.“ Riekne Sára prosebným hlasom.
„Pôjdeš sa liečiť, to je moja podmienka a ešte jedno pošmyknutie a máš výpoveď!“
Odvetila Miriam nezvyčajne prísnym tónom. Jej osobná asistentka zahanbene prikývne a zoberie z bohatej knižnice Marínu od Andrea Sládkoviča. Potom idú do ich obľúbeného parku, pod ich obľúbený strom a čítajú. Sára vyzerala byť kľudná, dočítajú si. Vracajú sa domov, Sára preloží Miriam na domáci vozík a zavezie ju do jej chyži. Zrazu sa Sára hodí na zem, začne sa zvíjať od bolesti a dookola kričí: „Ach, taká strašná bolesť! Asi mi rastú krídla, som anjel!“
Keď už to neprestáva ani po 15 minútach, Miriam schytí mobil, vyťuká číslo 112 a zavolá záchranku.
So stiahnutým hrdlom k Sáre prehovorí: „Bohužiaľ, tvoj útek k drogám sa práve skončil a máš výpoveď!“
O pár minút prichádza záchranka, ale keďže sa nemajú ako dostať do bytu, pretože Sára ešte stále nie je schopná ich pustiť dnu, vyvalia dvere. Miriam sa naskytne pohľad, ako odnášajú z bytu jej pravú ruku a na neveriace pohľady záchranárov...
0800 105 707 
