Vďačnosť (1. časť)

Vďačnosť (1. časť)
Ako sa dnes cítite, tak sa budete zajtra mať, to už vieme z jednotky Šlabikára. Vesmír neoklamete, vníma vašu frekvenciu, ktorou vysielate, čo je vo vás a čo potrebujete. Deje sa tak na mnohých úrovniach a všetky signály, ktoré z vás vychádzajú von, sa k  vám dostávajú späť vo forme odpovedí – presne takých, aké ste mali dostať.
Napríklad túžite schudnúť, ale každé ráno manželovi pílite uši vetami: „Som strašne tučná. Nič som nezhodila, nejde mi to chudnutie, však? Som prasa, nemusíš mi nič hovoriť...“ Neurážajte to zvieratko, ono s vašou chybnou metódou a neznalosťou duchovných rovníc nič nemá. Celou touto vnútornou propagandou totiž sami brzdíte želaný úbytok hmotnosti. Ste naplnená pocitom, „som megero, nechudnem“, takže aj vaše vysielače vysielajú navonok, „som pribratá a tlstá aj zostanem“. Nečudujte sa teda, že chudnete veľmi pomaly, nedarí sa vám dodržiavať navrhnutú diétu, pevná vôľa zlyháva. Sami totiž podkopávate svoju snahu o štíhlosť vašou najsilnejšou zbraňou – myšlienkami. Správny začiatok je uvedomenie si, „ako to funguje“. Treba začať obracať vlastný vnútorný pocit.
Takže ako by to malo byť?
Takto nejako: „Síce sa mi podarilo za mesiac schudnúť iba sedemstoštyridsaťtri gramov, ale som spokojná, je to dobrý začiatok. Cítim sa o chlp lepšie, určite sa mi začne dariť aj dôslednejšie dodržiavať jedálny lístok. Čo ‚začne sa mi dariť‘, ja prosím, aby sa ku mne naklonili všetky sily, ktoré mi nahádžu po paprčiach, keď sa natiahnem po horalke a slanine! Cítim sa štíhlejšia a taká aj budem. Nastane to prirodzenou cestou, nič nesúrim. Hlavne, že som so sebou spokojná a veselá. Aj na chladničku som si pripla lístoček: Nežer, cica!, ktorý mi každé ráno dodá energiu vytrvať. Už dnes sa cítim štíhla! Som chudá!!!“ Posledná veta nemá byť sebaklamom, ale hlasným pomenovaním vašej vnútornej vibrácie. Vy sa dopredu musíte cítiť „ideálna“, lebo len týmto si začnete privolávať vysnívanú postavu. Celý proces sa musí niesť v pozitívnom duchu, musí tam byť úsmev, ladnosť a vďačnosť. Až potom nastúpi práca v podobe zdravšieho stravovania a väčšieho pohybu. Keď chcete byť bohatí, musíte začať od toho, že si zrátate, čo všetko máte. Každý z nás má veľmi veľa. Aj keby mal „iba“ byt v prenájme, starú žehličku a dve saká v skrini.
Je to úžasný štart!!! Vaše telo i duša musia žiariť vďačnosťou, že ste BOHATÍ!!!
Uvidíte, aké zázraky sa začnú diať, keď každé ráno vyrazíte na zastávku autobusu do práce naplnení vďačnosťou a s pocitom, že ste boháč. Pozorujte, čo je vo vás, a dajte rozumu za úlohu sledovať stav vašej mysle.
Nech vám počas dňa čo najčastejšie naservíruje otázku: „Ako sa máš? Ako sa cítiš? Pamätaj – ako je nám dnes, tak nám bude aj zajtra.“ Možno príde úprimná odpoveď, že ste prepadli čiernym chmúram typu: „Šéf je hajzlík, zasa na mňa nakričal. Brat je nevšímavý, opäť sa urazil, takto rodinu nikdy nespojíme. Zajtra ma čaká dôležité stretnutie, juj, aká je tá moja bývalá žena hnusný človek, to sa opäť neskončí dobre, nedohodneme sa ohľadne delenia majetku.“ V  takom prípade premažte svoju RAM-ku! „Som negatívny, zle je!“ a šup ho spomenúť si na niečo pekné. Určite ste niečo pozitívne v  poslednom čase zažili, alebo máte pred sebou minimálne jeden maják, ktorý vo vás dokáže zapáliť vatru. Týmto veciam poskytnite priestor a vedome ich podporte. Vďačnosť je prvá vec, ktorú musíte začať zo seba vyžarovať, keď máte dlhodobo problém s  nejakým človekom, čo vám neustále „škodí“. Uvedomte si, že ak je neustále „pri vás“, zrejme ste ešte nepochopili niečo v sebe, niečo, prečo ste si ho pritiahli. A preto jeho pôsobenie neustáva. Zhodnoťte, čo to asi je.
Ale v prvom rade vytvorte zoznam, za čo tomu človeku vďačíte.
Venujete sa napríklad športovej činnosti, darí sa vám, ale čuduj sa svete, zrazu sa na scéne objavil „kolega“, ktorý o vás dookola rozširuje klamstvá.
Čo vás naučil? Pripomenul vám a ukázal, akí ste úspešní. Vďaka nemu ste pochopili, koľko máte sponzorov. Nebyť jeho, netrénujete tak zodpovedne a často, takže ste sa vďaka nemu v poslednom období veľmi zlepšili. Veď vás zdravo „nasiera“, teda motivuje. Naučil vás pokore, prestali ste do sveta vytrubovať, akí ste dobrí. Vďaka nemu ste pochopili, že nie všetci vás budú na tomto svete milovať! Je toho veľa, čo pre vás tento „učiteľ“, ktorý prišiel na objednávku vašej duše túžiacej po raste, urobil, a vy ste naňho doteraz toľko nadávali.
Otočte to, začnite mu ďakovať. Buďte mu vďační, naplňte sa vďakou, to je nevyhnutný predpoklad, aby sa vaše cesty bez bolesti oddelili. Ak bol váš „učiteľ“ energetický upír a vy ste sa naučili na neho nereagovať, takže sa odpojil, prestaňte sa trápiť, že ste sa nerozišli v obojstrannom pochopení. Veľa ľudí má v duši kal, prípadne na seba pri narodení zobrali neľahkú úlohu prebúdzať svoje okolie. Keď jedného vyliečia, zatnú pazúry do iného spiaceho. Takíto upíri budú „vyučovať“, kým sa nepreberú aj oni sami. Je to ich dočasný životný údel. Žijú z negatívnych chuchvalcov energie, je to ich spôsob žitia. Nevedia ináč, ich detstvo bolo naplnené nepochopením, krivdou, neláskou, krutosťou, zlobou. No sami si vybrali svoju rodinu, aby v dospelosti využili pre lásku zajtrajška všetko, čo sa naučili. Áno, pre lásku zajtrajška celého ľudstva, aby umením čierneho, negatívneho zbojníctva zobúdzali iných.
Pustite ich. Ale až vtedy, keď všetko pochopíte. Odpojte sa od nich, keď budete naplnení porozumením, že vám neberú energiu, a dokonale vám pripomenuli, že treba za všetko ďakovať. Prijali ste ich, naučili vás umeniu vidieť aj veci, ktoré boli doteraz pre vás skryté, vyzbrojili vás mečom vďaky. Keď vo vás už lektori nebudú jatriť rany a vás nebude zraňovať ich „besnenie“, prestane z vás tiecť energia a oni zaskučia od bolesti, lebo po zatiahnutí kohútikov sa budú musieť poobzerať po ďalšej obeti. Komár vlastnú krv nepije. Jabloň svoje jablká neje. Odpoja sa, keď sa dopátrate skrytého mechanizmu, ktorý je vo vás a čaká na vašu opravu, vtedy, keď pochopíte, že musíte niečo zmeniť. Zmýšľanie, uhol pohľadu alebo svoj apatický postoj k veciam.
Ako sa dozviete, v akom štádiu je spor s danou negatívnou osobou, ktorá si vás vybrala ako hlavný chod? Nemusíme to nazývať meditáciou. Opíšem to jednoduchšie. Spravte si na seba čas, posaďte sa do kresla, keď budete sami. Upokojte sa, zavrite oči, vypnite rádio, hrniec, vysávač, vibrátor, seba. Snažte sa zastaviť myšlienky, ako to len pôjde. Potom sa sami seba spýtajte, čo je medzi vami a „Irenkou“. Akú to má farbu, tvar, vôňu, akou intenzitou v  stupnici od jeden do desať to žiari. Koľko to bude ešte trvať, čo máte pre to spraviť, aby sa daná lekcia skončila v ten správny čas, teda aby ste školenie neodbili prirýchlo. No aby ste zároveň nedreli nohavice v lavici nadarmo, lebo už by ste si radi pobehali po voňajúcom lese, už to „bolí“ akosi pridlho, dochádza vám dych, už skutočne túžite, aby bol celému tomu vzťahovému trápeniu konečne koniec. Prípadne si želajte, aby vám bola ukázaná súvislosť, čo sa vlastne v minulosti medzi vami stalo. Možno sa budete čudovať, aké obrazy k vám prídu. Nečakajte Hollywood ako niektorí prvýkrát meditujúci, ktorí si predstavujú, že okamžite vyletia z tela alebo sa im začne premietať farebný film, ktorý im podá všetko po lopate. Na to zabudnite. Skôr čakajte jednoduché obrazy a budete príjemne prekvapení. Každý sme iný. Ja pri takýchto meditáciách cítim predovšetkým emócie. Zrazu sa celý naplním krivdou, vinou, smútkom, samotou, zlosťou, jednoducho pocitom sprevádzajúcim istý zlomový okamih. To mi pošepne, čo sme v minulosti jeden druhému vyparatili, prípadne čo som v tom okamihu nepochopil a zapísal do svojho harddisku chybne.

Viac sa dočítate v knihe Šľabikár šťastia 2
Mám záujem
verify

* Tento údaj je povinný


  spig@spig.sk     0800 105 707     www.spig.sk

Prečítajte si celý časopis

 

Máte záujem dostávať nové číslo časopisu na Váš email? 
pošlite nám žiadosť na klub@spig.sk