V spoločnosti mojich najbližších - a ak sa k tomu pridá tichučké sneženie, moja duša spieva. Každý rok si na Vianoce prajem vždy ten istý darček – aby sme ďalšie Vianoce strávili opäť všetci spolu a zdraví. Počas sviatkov rada spomínam na Vianoce, ktoré som prežila ako dieťa. Na to, ako mama vypekala koláče dlho do noci. Na vôňu ihličia šíriacu sa domom. Darčeky, ktoré vždy prekvapili a potešili. Aj na čokoládu mojej babky. Roztopenú hmotu naliala do formičiek, tie uložila do veľkého lavó- ra plného snehu, kým čokoláda nestuhla. Bolo to pre mňa také zázračné. Pamätám si aj na sklamanie, keď som zistila, ako to s darčekmi a stromčekom v skutočnosti je. Plakala som a plakala... Mala som už desať rokov a stále som verila, že stromček a darčeky nosí Ježiško. Teraz, keď som v kategórii 40+, sú Vianoce pre mňa stále magické a prežívam ich tak, ako keď som bola malým dievčatkom. Len s tým rozdielom, že darčeky skôr dávam ako prijímam. Ale radosť, tá je omnoho väčšia. Celý deň som nedoč- kavá a neviem sa dočkať, kedy na kostolnej veži zazvonia zvony a my zasadneme k prestretému stolu a potom sa presunieme do obývačky, kde už Ježiško nadelil darčeky. Tá radosť a iskričky v očiach mojich detí sú to, načo čakám hádam aj celý mesiac. Verím, že aj tieto Vianoce si užijeme spolu v plnom zdraví a to isté prajem aj Vám, milí čitatelia. Či už bude pod stromčekom hŕba darčekov, alebo budú Vianoce skromnejšie, nezabudnite, prosím, tam dať ten jeden najdôležitejší – LÁSKU!!! Je to ten najlacnejší, a pritom najdrahší darček na svete... a nemusíme ho zabaliť do papiera a previazať stužkou.....
M. Zakucia
0800 105 707 
