Raz, keď som tak išla, a popritom obdivovala malé margarétky, zvončeky, či iné kvietky, zbadala som popri cestičke divé ruže. Pri pohľade na tieto nádherné kvetiny som si spomenula na dvoch mladých ľudí a ich zvláštny príbeh. Príbeh so zázračným koncom. Anka bola dievčina z nie veľmi bohatej rodiny. Nebola to krásavica, ale bola šikovná a pracovitá. Michal, chalan z neďalekej dediny, ktorý sa takisto práce neštítil, Anku spoznal cez internet. Keď sa stretli, nepadli si hneď do oka. Anka si myslela: „Hmm, myslela som, že bude inteligentnejší.“ Michal zase uvažoval, že asi majú s Ankou úplne odlišné názory a nikdy si nebudú rozumieť. Ale stretli sa ako kamaráti znova a znova a znova... až to prerástlo do nádhernej nevinnej lásky. Lásky, ktorá nepoznala hnev, zlobu, neveru, závisť a klamstvo. Boli to dvaja ľudia, ktorí síce nemali veľa peňazí, no mali jeden druhého, žili jeden pre druhého. Ich vzťah sprevádzala radosť, smiech, porozumenie. Rozumeli si a tak Michal, v jedno pekné májové popoludnie, požiadal Anku o ruku. Tá s nadšením súhlasila a ihneď sa hodila Michalovi okolo hrdla: „Áno, vezmime sa a budeme mať aspoň štyri deti.“ Onedlho bola svadba - nie veľká, len pre tých najbližších priateľov. Hneď ako sa vzali, Anka sa nasťahovala k Michalovi. Onedlho sa začali pokúšať o dieťatko. Prvý rok sa im nedarilo, ani druhý, tretí.... a tak Anka išla na vyšetrenie, ktoré musel absolvovať aj Michal. Ten bol v poriadku, no Anka bola neplodná. Keď sa to dozvedela, upadla do hlbokých depresií, nič ju nebavilo. Bola zatrpknutá a akoby s nevôľou prežívala každú hodinu, každý deň. Ak sa jej Michal na niečo opýtal, iba mu odvrkla. Michalovi zvieralo srdce, pretože on vedel, ako sa trápi a aké ťažké je pre ňu uvedomiť si krutú realitu.
Preto ju raz prekvapil skromným, no vďaka jeho slovám, ktoré vliali Anke do srdca novú nádej, pre ňu tým najhonosnejším darčekom.
Bola to ružička s malým púčikom zasadená v umelom črepníčku. „Anička moja, pozri, dávam ti pučiacu ružičku, o ktorú sa môžeš starať ako o naše malé bábätko. Ak ju budeš polievať a dávať jej dostatok lásky spojenej s úsmevmi a optimizmom, určite z nej vyrastie krásna ruža, ktorú nám všetci budú závidieť,“ Anka vzala do rúk ružičku od Michala a ten pokračoval, „Nezabudni, že ja ťa budem vždy ľúbiť a to, že nemôžeme mať dieťatko je tvoj, ale takisto aj môj osud. Nech by sa stalo čokoľvek, som tvoj manžel a vždy budem stáť pri tebe.“ Po týchto slovách vyhŕkli Anke slzy dojatia, objala Michala a zmohla sa len na skromné: „Ďakujem.“ V tej chvíli ju opustili depresie, začala cítiť silu. Akoby jej niekto zhora vlial do tela nový život, novú energiu. Akoby po blúdení v hustom tmavom lese, konečne vyšla na krásnu zelenú lúku zaliatu slnkom. Začala pociťovať radosť zo všedných vecí a pomaly sa vyrovnávala s tým, že nikdy nebude mať dieťatko. Starala sa svedomite o ružičku, polievala ju. Videla v nej živú dušu, prihovárala sa jej, často jej hovorila „môj malý anjelik“. Z malého púčika vyrástol krásny kvet. Zrazu prišlo niečo, čo nečakal nikto - Anka zistila, že je tehotná. Nemohla uveriť vlastným očiam, keď ju o tom tehotenský test presviedčal a tak išla za lekárom. Ten jej to však potvrdil. Radosť, ktorú v srdci pocítila, sa ani nedá opísať. Len čo to povedala Michalovi, najprv jej neveril, no keď mu ukázala lekársku správu, bol taký šťastný, že ju hneď vyobjímal. Anka dieťatko vynosila a po deviatich mesiacoch prišla na svet malá Miška. Teraz má Miška už päť rokov a prežíva krásne detstvo so svojimi starostlivými rodičmi, ktorí ju nadovšetko ľúbia. Vždy, celé veky, sa na svete dejú veci, ktoré sa vymykajú z reality, z predpokladaného vývinu situácie. Sú to také zázraky - zázrak prežitia, zázrak narodenia, zázrak v prírode, zázrak uzdravenia,... Či sa už tieto zázraky dejú vplyvom vyšších síl, to stopercentne neviem, ale asi áno, keďže sa vymykajú z noriem bežného života... Možno stačí veriť v tieto vyššie sily a ony sa môžu postarať o zázraky, v ktoré my, smrteľ- níci, niekedy tak dúfame.
Zuzana Števáková
0800 105 707 
