Neskutočná žena! Sama s podlomeným zdravím, no neúnavne pomáha iným. Marcela Václavková Konrádová: „Vo všetkom hľadám to pozitívne.“

Neskutočná žena! Sama s podlomeným zdravím, no neúnavne pomáha iným. Marcela Václavková Konrádová: „Vo všetkom hľadám to pozitívne.“
Má za sebou 26 operácií a dlhé pobyty v nemocniciach, môže sa „pochváliť“ dlhým zoznamom diagnóz. Napriek tomu sa neúnavne snaží zlepšovať život iných ľudí. „Náročné situácie sa mi žiaľ nevyhýbajú, a tak som sa časom naučila otočiť ich vo svoj prospech,“ hovorí Marcela Václavková Konrádová, riaditeľka pomáhajúcej organizácie Prístav nádeje,
koučka osobného rozvoja či autorka knihy Prebuď sa a žiar na svojej ceste.

Žije vo Zvolene. Pôsobí ako sociálny a biznis kouč, redaktorka webu Dalito.sk, riaditeľka Prístavu nádeje, organizácie, ktorá pomáha znevýhodneným a hendikepovaným ľudom.
Autorka siedmich kníh a e-booku Objav nové možnosti.

Strednú školu strávila na Dievčenskej odbornej škole v odbore obchod a podnikanie. Aj napriek svojmu zdravotnému hendikepu vyštudovala na Univerzite Mateja Bela na Pedagogickej fakulte odbor sociálna práca. Po bakalárskom štúdiu rozšírila svoje zameranie o magisterské štúdium v odbore sociálna pedagogika. S odstupom štyroch rokov sa rozhodla svoje zameranie rozšíriť a tak rigorózne štúdium absolvovala na pôde Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku v odbore SOCIÁLNA PRÁCA. Ani nie rok po ukončení si vzdelanie prehĺbila ešte odborným kurzom/akreditáciou
ako mediátorka a manažmentom na Open University, Business School, odbor Riadenie v trhovom prostredí a následne absolvovala štúdium MBA v odbore manažment obchodu.

Je doktorkou filozofie v odbore Sociálna práca, Master of Business Administration, certifikovaná manažérka, mediátorka, magisterka sociálnej pedagogiky.

Už ako jedenásťročné dieťa sa pohybovala v regionálnej televízií, neskôr pracovala ako externá redaktorka vo viacerých denníkoch a týždenníkoch. S jej článkami sa môžete stretnúť napr. aj na portáli dalito.sk. Následne mnohé roky pracovala ako redaktorka a neskôr ako šéfredaktorka regionálnych novín.

Písanie je jej koníčkom a je to v podstate jedna z prvých činností, ktoré robila už vo svojom detstve. Mala však šťastie, že talent na písanie podchytila už vtedy jej učiteľka slovenského jazyka. Prvé dielo, básnická zbierka Ja a láska vyšla v roku 1997, v treťom ročníku strednej školy. Potom prišla zbierka poviedok, neskôr spoločný román s ďalšími autormi, následne kuchárska kniha so zameraním na zdravotné diéty, nakoľko sama má mnohé potravinové alergie. A práve kuchyňa, teda varenie a pečenie, je ďalšia jej vášeň.

Marcela Konrádová Václavková - Krištáľové krídlo

 


Pomedzi to vyšli ďalšie jej diela, či už príbeh Na dobu určitú, ktorý zožal veľký úspech až po súčasnú knihu, ktorá sa narodila v máji 2018 s názvom Prebuď sa a žiar na svojej vlastnej ceste. Profesijnú „pisateľskú“ internú kariéru ukončila v roku 2005, odvtedy sa písaniu venuje už len externe. Marcela Václavková Konrádová je osobnosť, ktorá aj napriek svojim zdravotným ťažkostiam pomáha druhým. Je to človek, ktorý sa prebojuje každým trápením, precíti každú sekundu života.

„Prvé zdravotné problémy ma prekvapili v piatej triede na základnej škole. Na telocviku som si vykĺbila koleno, ktoré mi trikrát operovali. Žiaľ, od týchto čias sa už nič nevyvíjalo tak, ako by sa malo,“ vráti sa do minulosti sympatická Zvolenčanka. Ešte ako študentka na sídlisku vymýšľala mladším deťom program, skoro začala pôsobiť ako dobrovoľníčka. Týždeň pred maturitou jej však lekár našiel v predkolení prvý nádor. Hoci ju ubezpečovali, že všetko sa vyrieši do troch mesiacov, nestalo sa tak.

„Zmaturovala som, chodila som na vysokú školu,“ približuje Marcela. Presne pred dvadsiatimi rokmi, po prvom ročníku univerzity, sa so sesternicou a bratrancom vybrala na prvú zahraničnú brigádu. Išli do Talianska zbierať paradajky. „Po ôsmich dňoch práce sme konečne dostali voľno. Išla som sa s partiou pozrieť do najbližšieho mestečka,“ tvrdí Marcela. Po chvíli chôdze jej však začali tŕpnuť nohy. Spadla, nevedela sa postaviť. Späť na ubytovňu ju kamaráti odniesli na rukách. Dva dni preležala, na tretí ju sprostredkovatelia práce vzali do miestnej nemocnice. Slovenku v nej chceli okamžite operovať, no dievčina sa zľakla. V šoku si spomenula na lekára, ktorý jej kedysi operoval koleno. Zavolala mu a opísala, čo sa stalo. Poradil jej lieky a prikázal, nech sa radšej vráti na Slovensko.

„Domov z Talianska ma doviezli o desiatej večer, o dve hodiny neskôr som už ležala na neurológii v Banskej Bystrici. Začal sa kolotoč vyšetrení, no nohy mi začali ožívať až po dvoch týždňoch,“ pokračuje Marcela. V nemocnici si odležala takmer sedem mesiacov, súbežne sa jej však začali vracať problémy s predkolením, takže podstúpila ďalšie operácie. Následne sa jej kosť nevedela sceliť a doma musela ostať viac ako rok. Až oveľa neskôr sa ukázalo, že zdravotné problémy mladej. Slovenky mohol spustiť aj vírus, ktorý sa ohlásil vysokými teplotami po pár dňoch v Taliansku, no študentka ho vtedy potlačila liekmi. Niečo v jej organizme však vtedy zrejme zahaprovalo a spustili sa nielen neurologické problémy, ale aj recidívy kostných nádorov. Z píšťaly na nohe jej kvôli tomu dokonca vysekli dvanásť centimetrov kosti.


„Teraz v nej mám kostný štep,“ vraví Marcela, ktorá má za sebou dvadsaťšesť operácií, ktoré súvisia s jej pridruženými ochoreniami. Medzitým bola na rádioterapii, pridali sa problémy s krvou, autoimunitné ochorenia a neskôr tiež veľké komplikácie s chrbticou a s pľúcami. Má tiež alergiu na chlad, takže
v lete nemôže vyjsť vonku s holými nohami. Nesmie vkročiť do vody, ktorá má menej ako tridsať stupňov, ohrozuje ju obyčajný prievan a sužuje tiež neskutočné množstvo alergií. Prekonala kostný infarkt aj zápal svalov, takzvanú myozitídu. Zvládla vážny Guillainov- Barrého syndróm, čo je vzácne akútne
zápalové postihnutie periférnych nervov vrátane miechových koreňov. Opakovane ochrnula, musela sa učiť opäť držať v rukách príbor. Aj tento rok neodštartovala najlepšie, opätovne sa ocitla na operačnom stole, tentokrát s kolenom. Trápi ju množstvo alergií a ďalších bremien, no len čo sa s ňou dáte do
reči, vycítite, že sa nezvykne sťažovať. Naopak, hoci Marcela Václavková Konrádová je ťažko chorá, rozhodla sa pomáhať iným.



 

„Veľakrát som sa ocitla na hrane života a smrti. Opakovane som ochrnula, musela som sa učiť opäť držať v rukách príbor. V nemocnici som aj
šesťkrát zápasila s čiernym kašľom,“ vyratuje Neskutočná žena! Sama s podlomeným zdravím, no neúnavne pomáha iným.
Marcela Václavková Konrádová: „Vo všetkom hľadám to pozitívne.“


Zvolenčanka. Už dvanásty rok jej v pravidelných intervaloch, aj kvôli poruche bunkovej imunity, podávajú výťažok z ľudskej plazmy. Navzdory predsudkom, aké hendikepovaných ľudí sprevádzajú, sa neprestala vzdelávať a skončila štyri vysoké školy!

Pracovala ako novinárka, dnes píše knihy – beletriu aj motivačnú literatúru. Vydala sa, pôsobí v občianskom združení, ktoré pomáha hendikepovaným ľuďom, pozitívna energia z nej doslova sála. „Snažím sa spájať dva svety, hendikepovaných a zdravých.“ Organizuje pre nich mnohé vzdelávacie, kultúrne, motivačné či športové podujatia.



 

V jeseni 2018 vo Zvolene vďaka nej vyrástlo prvé bezbariérové detské ihrisko, ktoré pripravovala
deväť mesiacov. Hrdá jej tiež na prehliadku spoločenských šiat, ktoré si obliekli dievčatá a chlapci na vozíkoch.


Kde berie Marcela Václavková Konrádová energiu? „Od ľudí, ktorých stretávam a vidím, že pre nich robím zmysluplné veci,“ prezradí. Náročné situácie sa jej určite nevyhýbajú, no naučila sa ich otočiť vo svoj prospech. „Netvrdím, že som sa so svojím zdravotným stavom úplne vyrovnala, ale beriem život taký, aký je. Snažím sa z každého dňa vyťažiť, čo sa dá,“ usmieva sa žena, ktorá stretáva aj veľa ľudí po úrazoch. Mnohí majú depresie, vzdávajú sa.


„Opakujem im, že v sebe musia nájsť vášeň. Môže to byť maľovanie, písanie, skladanie hudby alebo športovanie. Ale tá vášeň musí byť taká silná, že každého z nich ráno vytiahne z postele. Aj mne raz lekár povedal, že s mojím zdravotným stavom v nej môžem preležať celý deň. Môžem, ale nechcem,“ uzatvára rozhodne príjemná Zvolenčanka.

Navzdory predsudkom, aké hendikepovaných stále sprevádzajú, sa neprestala vzdelávať. Od roku 2005 svoju pozornosť a energiu sústreďuje najmä do práce s ľuďmi so zdravotným znevýhodnením. Koučuje ľudí, ktorí sa chcú posunúť. Ktorých motivácia je natoľko silná, že sú odhodlaní ráno vstať a ísť cez prekážky. Má rôzne programy, či už pre mladých ľudí, ktorí hľadajú svoj ďalší smer, cez maminy po rodičovskej dovolenke, ktoré hľadajú svoje „staré JA“ a túžia veľakrát robiť úplne niečo iné, než robili pred príchodom dieťatka, cez koučing podnikateľov, majiteľov firiem, s ktorými nastavuje rôzne procesy,
efektivitu, či riešenie problémov, ktoré vznikajú vo vnútri organizácie.

A samozrejme, koučuje aj osoby so zdravotným znevýhodnením, ktorým neraz pomáha rozbehnúť ich vlastné podnikanie, či už formou zriadenia chráneného pracoviska, dielne či sociálneho podniku. Taktiež koučuje ľudí pracujúcich v treťom sektore, s ktorými, okrem iného, prechádza možnosti realizácie vlastných projektov a získavania dotácií.


Vďaka angažovaniu sa vo filantropii získala za posledných osem rokov aj niekoľko ocenení. V roku 2020 bola nominovaná na Krištáľové krídlo 2019 za oblasť FILANTROPIE. V roku 2019 občianskemu združeniu, ktoré vedie - Prístavu nádeje, bolo udelené ocenenie sTOPa v kategórií Top subjekt, neformálna skupina. Taktiež získala 1. miesto, ocenenie Srdce na dlani za rok 2018 v kategórii „Projekt roka“ (za bezbariérové ihrisko). Je víťazkou novinárskej súťaže 2018 „My k souseddům a sousedé k nám“ v kategórii On-line media. Na svojom konte má aj ocenenie Filantrop napriek hendikepu za rok 2014, Cenu primátora Banskej Bystrice (2013), získala aj nomináciu na Inšpirujúcu ženu (2013), ocenenie Srdce na dlani (2013) za venovanie času, schopností a energie v prospech iných ľudí a svojej komunity v Banskobystrickom samosprávnom kraji v kategórii Dobrovoľníctvo v rozvoji komunity (2013). V súťaži E - ženy 2013 v kategórií „Ženy, ktoré podnikajú off-line a majú firemnú webovú stránku“ získala 1. miesto a špeciálnu cenu Gabiky Revickej a Moniky Jakubeczovej za mimoriadne inšpiratívny príbeh a silu osobnosti (2014) a ďalšie. Ukazuje, že šťastný a plnohodnotný život sa dá prežiť aj vtedy, ak nie ste úplne zdravý.

redakcia časopisu Inak obdarení

Mám záujem
verify

* Tento údaj je povinný


  spig@spig.sk     0800 105 707     www.spig.sk

Prečítajte si celý časopis

Celé číslo časopisu INAK OBDARENÍ 4-6 2020

Máte záujem dostávať nové číslo časopisu na Váš email? 
pošlite nám žiadosť na klub@spig.sk