Na druhej strane sa každý takýto rodič obáva možnej šikany svojho potomka. Na Spojenej škole Mokrohájska 3 v Bratislave sú deti vnímané ako plnohodnotné a samostatné osobnosti. História školy na Mokrohájskej siaha až do roku 1937.
Za takmer 80 rokov existencie sa v nej vybudoval tím odborných pedagógov, séria špecializovaných aktivít a široké spektrum možností rozvoja detí. V jednotlivých triedach je počet žiakov obmedzený (maximálne 8 žiakov na prvom stupni až 12 žiakov na strednej škole), čo umožňuje individuálny prístup. Spojenú školu tvorí materská škola, základná škola s prípravným ročníkom, ako i obchodná akadémia či gymnázium. Študent má následne možnosť pokračovať i dvojročnou nadstavbou v oblasti sociálno-právnej.
Aj tento systém dopomáha k vytváraniu priateľskej a rodinnej atmosféry, ktorá na škole skutočne vládne. Deti sú vedené k samostatnosti aj formou záujmových činností. Rozvíjať sa môžu v umení, cudzích jazykoch, športe či informatike. Pravidelne sú usporadúvané výlety a exkurzie, škola je zapojená do množstva projektov, samozrejmosťou je doprava nízkopodlažnými školskými autobusmi.
Spojená škola Mokrohájska 3, Bratislava integruje aj deti bez zdravotného znevýhodnenia. V prípade potreby je možné využiť služby logopéda alebo psychológa, ktorí sídlia v priamo budove školy. Ak vás táto škola zaujala, avšak nežijete v Bratislave, pre žiakov strednej školy je k dispozícii bezbariérový internát. Spojená škola Mokrohájska 3, Bratislava poskytuje deťom s postihnutím priestor pre sebarealizáciu. Pedagógovia spoločne s odbornými asistentmi dokážu deti pripraviť na budúcnosť a dopomôcť im k uplatneniu a v živote.
Andrej Lackovič riaditeľ školy
Adresa:
Spojená škola Mokrohájska 3 84413 Bratislava
tel.: 02 / 54 771826, 54 771828
e-mail: skola@mokrohajska3.sk
www.mokrohajska3.edupage.org
V spoločnosti často rezonuje problematika integrácie detí so znevýhodnením. Rozhodovanie o umiestnení telesne, respektíve zdravotne znevýhodneného dieťaťa do školy býva zložité. Nebudeme dieťa dehonestovať? Neuberieme mu šancu na život v „normálnom“ kolektíve?