Tak ako mnohí ďalší bežci, hľadal niečo, čím by svojmu „rozbehnutému“ koníčku dal ešte väčší zmysel. Niečo, čo by ho ešte viac motivovalo prekonávať svoje možnosti a hnalo do cieľa s maximálnym nasadením. Bežať a pomáhať. Podporiť svojím výkonom tých, ktorí si nemôžu obuť tenisky a vybehnúť na trať, aj to je motto mnohých bežcov, ktorí si intenzívne a zmysluplne obliekajú tričko Svetielka nádeje. Bežia a myslia na deti, ktoré sa ocitli na tej najťažšej trati plnej prekážok. Dávajú svojim bežeckým výkonom hlbší zmysel a to ich ženie dopredu. „Stále mi niečo na týchto pretekoch chýbalo.
Pointa. Našiel som ju vďaka Svetielku nádeje. Pomoc niekomu, kto to potrebuje, to je úžasná motivácia. Teraz to má oveľa hlbší zmysel“ – to sú slová Mareka Vojníka, ktorý tento rok v júni organizuje už piaty ročník pretekov Lučatínska 11 a opäť s podporou pre naše občianske združenie.
Bežcov, ktorí si do štartovej listiny píšu Svetielko nádeje pribúda každý deň. Pribúdajú aj medaily, ktoré sa po úspešných pretekoch bežci rozhodli venovať deťom na onkológii. Rozrastá sa komunita ľudí, ktorí bežia s lepším pocitom. Našli dôvod behať. Ich nadšenie pre dobrú vec je úžasne „nákazlivé“, motivujú ďalších a ďalších. Do zdolávaných kilometrov vkladajú svoje veľké srdce. S obdivom sledujeme všetky ich výkony. S vďakou prijímame každú informáciu o nových nadšencoch rozhodnutých rozbehnúť sa pre dobrú vec. Pre Svetielko nádeje.
Prečo som sa rozhodol bežať pre Svetielko nádeje?
Rodina Mellová, rekreační bežci:
Sme manželia, ktorí sa venujú dobrovoľníctvu a charite už viac ako 20 rokov a k tomu vedieme aj naše deti. Naši traja synovia s otcom radi behajú, a preto sa aj týmto spôsobom snažíme pomôcť. Bežecké preteky sú veľmi obľúbené medzi širokou verejnosťou, sú navštevované čoraz väčším počtom ľudí všetkých vekových kategórií. Preto chceme a radi využijeme aj tento spôsob pomoci - zviditeľnením a propagovaním Svetielka nádeje na bežeckých tričkách.
A prečo práve Svetielko nádeje? Činnosť a zameranie sú nám blízke a ľudia, ktorí v občianskom združení pracujú tiež. Poznáme činnosť Svetielka nádeje od jeho vzniku a radi ich podporíme aj týmto spô- sobom. Tým, že beháme aj za Svetielko nádeje, máme väčšiu motiváciu vyhrávať, aby sme „svietili“ aspoň občas na stupni víťazov a tak pritiahli pozornosť ostatných, aby videli, prečo máme dôvod behať.
Michaela Kúdeľová, hokejová rozhodkyňa:
Myslím si, že každý z nás má na svete svoje poslanie. Som vďačná, že tým mojím je spôsobovať ľuďom úsmev na tvári, rozsievať dobrú náladu a objavovať v nich to najlepšie, čo v sebe ukrývajú. Poslanie s podobnou myšlienkou nesie v sebe i Svetielko nádeje - centrum pomoci detskej onkológie. Verím, že sa ľudia vzájomne priťahujú podobnými vibráciami a bolo, zdá sa, len otázkou času, kedy sa so Svetielkom nádeje pritiahneme. Beh je súčasťou môjho životného štýlu už od detstva. Vážnejšie som ho začala brať od roku 2011, odkedy sa zúčastňujem rôznych bežeckých podujatí. Spojiť moju vášeň, beh, so šírením a dávaním do povedomia širokej verejnosti Svetielko nádeje, ktorému môžu ľudia pomáhať materiálne či finančne, je to najmenej, čo môžem pre onkologické deti spraviť.
Svetlana Lipárová, triatlonistka:
Je veľa dôvodov, prečo áno, ale nepoznám žiadny prečo nie! Ak nejaký môj beh, resp. promo počas behu pomôže druhým ľuďom a priláka viac ľudí pomôcť dobrej veci, budem rada. A ešte radšej, ak sa podarí rozbehnúť reťazovú reakciu. Dobré nápady a myšlienky sa musia podporovať!
Ondrej Doletina, triatlonista:
Nepoznám lepší dôvod ako pomoc pri zviditeľnení organizácie, akou je Svetielko nádeje. Hoci tým nepomáham priamo malým bojovníkom, zmysel tejto úžasnej myšlienky bude o to viac napĺňaný, čím viac ľudí bude o nej vedieť a bude sa zaujímať a bude prikladať drievko po drievku, nech je to svetielko z ohníka čo najväčšie.
Branislav Bician, rekreačný bežec:
Som rád, že môžem takto aspoň malou mierou prispieť propagovať prácu skvelých ľudí, ktorí neustále myslia na to, ako pomôcť malým onkologickým pacientom, ako zmierniť ich trápenie, ktoré si ani neviem predstaviť, a to neuveriteľne veľkým množstvom aktivít.
Peter Šúrik, rekreačný bežec:
„Začalo to, keď prišla cez známych ponuka pridať sa k SN a to som neváhal ani sekundu. Je to tá najmenšia pomoc, akú môžem zo svojej pozície urobiť, šíriť meno a myšlienky SN, zapájať do toho svoje okolie a prezentovať navonok skvelú myšlienku. Svetielko nádeje má pre mňa aj prenesený význam. Bojujem s každou výzvou na trati, keď už mám pocit, že nevládzem. Častokrát mám pocit, že mi bliká to svetielko, že to zvládnem a dodáva mi silu. Pritom viem a chápem, aký boj musia zvádzať deti, za ktorých podporu vlastne behám. Je to taká symbolika, pritom môj boj je proti ich boju skutočne len symbolický a tak to aj beriem. V každom prípade som hrdý, že môžem aspoň takto pomôcť.“
Vanda Prandorfyová Svetielko nádeje
0800 105 707 
