Nerozhodli sme sa pre hotového vycvičeného psa. Rozhodli sme sa pre šteniatko, ktoré nechápalo, že o štvrtej v noci treba spať a nie sa prechádzať po petržalskom sídlisku. To šteniatko nechápalo, že keď sa zohnem pre jeho hračku, nemá mi ju rýchlosťou blesku brať. To šteniatko síce chápalo, že sa ciká a kaká vonku, iba sme to niekedy nestihli. Častokrát som mala o pol ôsmej ráno niekoľkokrát umytú podlahu v byte i na chodbe, vo výťahu, pred výťahom... Bola som zrelá na psychiatriu. Do doby, kým mi ľudia z okolia začali hovoriť: Nejako rýchlejšie chodíš. Nejako lepšie rozprávaš. Si nejaká iná...
Priznávam, že za posledný rok bol vyvinutý extrémny tlak na moju psychiku. A netýkalo sa to môjho štvornohého terapeuta. Keď sme si ho viezli domov z chovateľskej stanice, plakala som od šťastia. (Neskôr aj od nervov.) Síce som nevedela, akým prínosom v mojom živote bude, predsa len, svetielko nádeje zasvietilo a moja duša ho uvidela skôr, než môj rozum... Dnes by som ho nevymenila za nič, hoci mnohí sa nás pýtajú, či ho nepredáme. Aj napriek tomu, že je ešte dieťa, je nesmierne rozvážny a empatický. Vie, že o mňa sa nemôže silnejšie oprieť, ani že ho nedobehnem... Naučila som sa lepšie artikulovať a vykrikovať po ňom, naučila som sa prejsť ďalej, rýchlejšie, presnejšie... Viem, že je tu niekto, kto ma miluje, aj keď po ňom ziapem. A viem, že keď mi je smutno, príde a začne ma oblizovať, aby som vedela, že on je pri mne. Kým z naše šteniatka bude plnohodnotný asistenčný pes, prejde ešte veľa času. Absolvuje ešte veľa výcvikov, budeme s ním mať ešte kopec starostí, kým dokáže byť plnohodnotným certifikovaným terapeutom.
Ale môj odkaz pre všetkých, ktorí váhajú – určite to zvládnete. Zvládla som to ja, bez výraznejšej pomoci, zvládnete to aj vy. A nepochybne sa Vám skvalitní život. Nikdy predtým som nemala psa a dnes si život bez neho predstaviť neviem. Bývame v petržalskom paneláku, ja chodím naozaj veľmi ťažko, priateľ je na vozíku. A pes, ako povedal môj kamarát, je od kolena vyššie.
Dagmar Sváteková
0800 105 707 
