Skutočné príbehy
Tancuj - snívaj svoj sen každý deň
V marci mi volala kamarátka a autorka mnohých článkov v tomto časopise Ivetka Burianeková. V nedeľu večer nič nerob, len sleduj Tanec snov. Nakoľko mi Ivka vždy dobre poradí - poslúchla som ju. Manžel odišiel do práce, ja som sa uvelebila v posteli a sledovala reláciu. Pekná myšlienka vytancovať niekomu splnenie sna. Nie žiadne exkluzívne sny - nik z obdarovaných netúži po dovolenke na Kube, či exotickej poľovačke v Keni.Každý z nich túži aspoň po maličkej dávke zdravia.
Sila priateľstva
Mirka a Miška, aj keď chodili do jednej školy, nepoznali sa. No zákerná choroba ich dala dokopy a boli si navzájom veľkou oporou v najťažších chvíľach.Mirka, Ty si si prešla peklom pred 11 rokmi. Bola si malé dieťa, ktoré bojovalo s rakovinou. Ako si znášala chorobu? Bolo to určite veľmi ťažké.
Bola som športovkyňa a zo dňa na deň sa všetky moje sny zrútili.
Sestričky bojovníčky
Staršia Dominika má 14 rokov. Je z nej riadna puberťáčka. Tak ako sa hovorí, že malé deti, malé starosti, tak u inak obdarených deti to platí niekoľkonásobne. Mladšia Bianca nastúpila tento rok do školy, má 6 rokov. Dievčatá sa narodili s genetickým ochorením pontocereberálna hypoplazia, epilepsia. Je to genetické ochorenie, o ktorom sme sa dozvedeli, až 2 roky po narodení mladšej Bianci.
Akčná žienka
V tomto období „oslavuješ“ okrúhle výročie. Pred 20 rokmi pri autonehode sa ti zmenil život o 180°, zostala si na vozíku.Možno zlá otázka, ale predsa: Keby sa dal vrátiť čas, chcela by si byť zdravá?
Uff, to vážne prešlo 20 rokov? Ten čas už nevrátime, ale ja zdravá som, len žijem s hendikepom. Áno, niekedy sú chvíle, keď mi táto otázka prebehne hlavou, ale neriešim to, nemyslím na také veci.
Dieťa za odmenu
Že ich dieťa bude „inak obdarené“ vedeli už niekoľko mesiacov pred termínom pô- rodu. Očakávaný potomok nespĺňal kritériá okolia – mal stanovenú diagnózu downov syndróm. Rodina nastávajúcu matku doslova prosila, aby jej to nerobila... Lekári si klepali na čelo. „Boli sme ako z iného sveta – ja i manžel. Neviem, možno za moje rozhodnutie môže to, že som veriaca,“ hovorí Kubkova mama. A možno je to iba dôsledok obyčajného ľudského správania...
Na ceste k... prijatiu zodpovednosti
Budem sa veľmi snažiť byť čo najautentickejšia. Je to ozajstný príbeh ozajstného človeka, veľmi podobného tomu, ktorého každé ráno vidíte v zrkadle. Dokázala som „nemožné“, ale rovnako to dokážete aj vy. Chce to iba čas... Môj život sa zmenil v auguste 2012. Na jeho konci. Bez varovania... Mala som 29 rokov a postihla ma cievna mozgová príhoda.
Keď rozprávajú prsty
Simonka, bolo mi cťou zoznámiť sa s Tebou. Prečo?Keď pozriem do tvojich očí, vidím v nich húževnatosť a lásku krásnej 21-ročnej slečny, ktorá napriek ťažkému osudu zvláda životné situácie s pokorou. Si veľkým príkladom pre všetky dievčence v Tvojom veku. Táto dievčina prekonala detskú mozgovú obrnu, je inak obdarená. Nohy jej nahradil invalidný vozík, z úst nepočujete slovíčka, ale keď sa dívate na jej prst, ktorým ukáže na abecednej tabuľke, tak viete, čo Vám chce povedať.
Slniečko, ktoré sa vie radovať aj z maličkostí
Lásku a úsmev rozdáva na všetky strany. Zdravíčka však na rozdávanie nemá. Reč je o večne usmievajúcom slniečku Viktorke, ktorá pri narodení dostala do vienka vážnu diagnózu – Detskú mozgovú obrnu. Od chvíle, keď si dievčatko začalo uvedomovať svoju ťažkú životnú situáciu, túži len po jednom „Spraviť prvé krôčiky.“
Paťko - rytier bez bázne a hany
Volám sa Paťko a mám 7 rokov, som trošku iný chlapček, ale aj napriek tomu veľmi ľúbený a silný. Za svoj krátky život som si už toho veľa zažil. Ale páni doktori mi stále vravia, že to zvládnem a podržím aj svojich rodičov, ktorí sú niekedy na tom horšie ako ja. Viem, že ma potrebujú a ja ich. Teraz som po troch viachodinových operáciách a strašne vyčerpaný, ale bojujem zo všetkých svojich síl.
Martin, dieťa s autizmom a jeho cesta do nášho sveta
Moji rodičia mi vybrali toto meno, možno som im ho sám vnukol, keď sa jeden novembrový večer dohadovali, ako sa budem volať. Bolo to krátko po výsledkoch amniocentézy, keď sa dozvedeli, že sa narodím zdravý a budem chlapec. No vtedy netušili, že tento zákrok už spustil nezvratný osud. Dobre, že už vybrali meno, lebo môj čas sa napĺňal a presne 5.12.2003 maminkine telo prestalo počúvať a v predvečer Mikuláša sme skončili v nemocnici.
Neskutočne silná osobnosť
Kedy, v akom veku ste sa dozvedela Vašu diagnózu?Keď som mala 22 rokov a v plnom prúde som zarezávala ako zdravotná sestra na pôrodníckom oddelení, ako blesk z jasného neba ma zasiahla choroba pod názvom svalová dystrofia. Dovtedy, hoci som bola zdravotná sestra, som o tejto diagnóze nikdy nič nepočula.
