Stres náš každodenný

Stres náš každodenný
„Vyhýbajte sa stresu“, túto radu ste už určite počuli. Dovolím si povedať, že stresu sa vyhnúť nedá. Stretávame sa s ním všetci, každodenne. Niekedy si ho uvedomujeme, očakávame ho, ale inokedy nás prekvapí, netušíme o ňom nič a zrazu je tu.

Žijeme vo svete plnom prekvapení, výziev, náročných životných situácií, vo svete súťaživosti, vo svete klimatických zmien a vojnových konfliktov. Aby sme si udržali život, je potrebné tento fakt vziať do úvahy a postarať sa, aby sme psychicky i fyzicky zvládali život so stresom.

Čo je to stres?
Stresorom môžu byť podnety a situácie ohrozujúce naše pohodlie, naše vzťahy, našu sebadôveru, našu sebaistotu, našu sebaúctu, náš spoločenský status, našu bezpečnosť, naše zdravie, náš život, náš majetok. Rozlišujeme medzi stresormi, ktoré majú pôvod v našej mysli, v pamäti, v spomienkach. Môžme si ich viac alebo menej uvedomovať. Tie, ktoré si menej uvedomujeme alebo si ich nepamätáme a pôsobia na naše prežívanie a správanie sú vytesnené nepríjemné udalosti, traumy. Na druhej strane sú stresory vyvolané živelnými pohromami, vojnami, nehodami, úrazmi, chorobami.
Sú stresové situácie, ktoré očakávame, napríklad skúšky, stretnutia s určitými osobami, ktoré sú pre nás významnými autoritami, či celebritami alebo aj dovolenky a cestovanie. Na tieto situácie sa môžeme pripraviť a zmierniť dopad stresu na náš organizmus, napríklad dôkladnou prípravou na skúšky, získavaním informácií o osobách alebo spôsoboch cestovania. Sú však neočakávané stresové situácie ako sú požiare, zemetrasenia, povodne, alebo silné vetry, vojny, nehody, násilie, ohrozovanie strelnými zbraňami a pod.

Reakcie na stres
V situáciách stresu sa v našom organizme zmobilizujú fyziologické mechanizmy na úrovni nervových, hormonálnych procesov, ktoré ho pripravia na vysporiadanie sa so stresom. Naše telo je vybavené fyziologicky tak, aby situácie stresu zvládlo. To, čo sa odohráva v našom tele si úplne neuvedomujeme. Príznakmi stresovej reakcie sú zvýšená frekvencia srdcovej činnosti (tlkot srdca, rozbúšenie srdca), sucho v ústach, potenie alebo
triaška, zvýšenie svalového napätia, v krvi stúpa hladina cukru a žľazy s vnútornou sekréciou produkujú stresové hormóny /adrenalín, noradrenalín, adrenokortikotropný hormón, kortizol, glukokortikoidy/. Reakcie organizmu na stresory sú rozdielne podľa ich špecifickosti, no napriek tomu odpovede organizmu majú všeobecné zákonitosti a postupnosť v procese odpovedí organizmu.
Nazýva sa to všeobecný adaptačný syndróm, ktorý má tri fázy:
1. Poplachová znamená mobilizáciu reakcií na stres typu „bojuj alebo uteč.“
2. Adaptačná, v ktorej sa spúšťajú fyziologické mechanizmy vedúce k odbúraniu alebo k minimalizácii účinkov stresu.
3. Vyčerpanie nastupuje po dlhodobom pôsobení stresu na organizmus a dochádza ku celkovému oslabeniu imunity organizmu, čo môže viesť k chorobným procesom (vysoký krvný tlak, diabetes, obezita, poruchy srdcovej činnosti, nádorové ochorenia, a iné.)

V stresových situáciách okrem iného dochádza v tele k zmenám metabolizmu sacharidov. Tieto zmeny sa líšia u eustresu a u distresu.
U eustresu stúpa hladina cukru v krvi a spolu so zvýšenou tepovou frekvenciou, zvýšeným krvným tlakom a väčším objemom prietoku krvi dochádza k výžive vitálnych orgánov okrem iných aj mozgu. V čase eustresu sa napríklad výkonnosť poznávacích funkcií u človeka zvyšuje. Čiže v skúškovej situácii je stres užitočný. To isté platí aj pri iných výkonoch, napr. športových.
Distres pôsobiaci dlhodobo ovplyvňuje produkciu inzulínu v pankrease vo zvýšenej miere, dochádza k častému pocitu hladu a ku zvýšenej konzumácii vysokokalorickej potravy a prebytočná energia sa mení na tuk.
Zmena stravovacích návykov vedie k diabetu.

Zistili sa aj rozdielne reakcie na stres u jednotlivých typov ľudí. Impulzívni extroverti reagujú na stres typom „bojuj alebo uteč“.
Pokojní introverti reagujú spôsobom „zamrzni alebo sa schovaj“.
Aby naše telo bolo schopné zvládať stres, je našou povinnosťou postarať sa o to, aby sme si našli čas na seba, dopriať si dostatok spánku (8 hodín denne), zdravo sa stravovať a nájsť si okrem práce aj čas na oddych, na relaxáciu, na vzdelávanie, na šport. V prípade, že sme pod vplyvom dlhodobého stresu (distresu), okrem už uvedeného, musíme dbať na to, aby sme porozumeli vplyvu neriešených konfliktov, nezdravých a škodlivých vplyvov na náš organizmus a aby sme svoju energiu účelne využili na riešenie na prvý pohľad „neriešiteľných“ podmienok. Ak to nedokážeme sami, požiadajme o pomoc ľudí okolo seba, aj o pomoc odborníkov, lekárov, psychológov, psychoterapeutov, sociálnych pracovníkov.

Ak sa chcete vyhýbať stresu, zvážte, či to je cesta, ktorú potrebujete. Ochránite sa pred stresom pasivitou? Niekedy možno áno, ale len na krátko a v situáciách, ktoré vy sami nezmeníte. A niekedy aj neriešenie, môže byť pre nás riešením. Lepšie zvládajú stres tí ľudia, ktorí majú priateľov, milujúcich členov rodiny alebo aj tí, ktorí sa vedia modliť a dôverujú v spirituálnu pomoc.

PhDr. Mária Sopková
Mám záujem
verify

* Tento údaj je povinný


  spig@spig.sk     0800 105 707     www.spig.sk