Potrebujú pomoc

Dieťa za odmenu

Dieťa za odmenu

Že ich dieťa bude „inak obdarené“ vedeli už niekoľko mesiacov pred termínom pô- rodu. Očakávaný potomok nespĺňal kritériá okolia – mal stanovenú diagnózu downov syndróm. Rodina nastávajúcu matku doslova prosila, aby jej to nerobila... Lekári si klepali na čelo. „Boli sme ako z iného sveta – ja i manžel. Neviem, možno za moje rozhodnutie môže to, že som veriaca,“ hovorí Kubkova mama. A možno je to iba dôsledok obyčajného ľudského správania... 
Keď rozprávajú prsty

Keď rozprávajú prsty

Simonka, bolo mi cťou zoznámiť sa s Tebou. Prečo? 
Keď pozriem do tvojich očí, vidím v nich húževnatosť a lásku krásnej 21-ročnej slečny, ktorá napriek ťažkému osudu zvláda životné situácie s pokorou. Si veľkým príkladom pre všetky dievčence v Tvojom veku. Táto dievčina prekonala detskú mozgovú obrnu, je inak obdarená. Nohy jej nahradil invalidný vozík, z úst nepočujete slovíčka, ale keď sa dívate na jej prst, ktorým ukáže na abecednej tabuľke, tak viete, čo Vám chce povedať. 
Slniečko, ktoré sa vie radovať aj z maličkostí

Slniečko, ktoré sa vie radovať aj z maličkostí

Lásku a  úsmev rozdáva na  všetky strany. Zdravíčka však na  rozdávanie nemá. Reč je o večne usmievajúcom slniečku Viktorke, ktorá pri narodení dostala do vienka vážnu diagnózu – Detskú mozgovú obrnu. Od chvíle, keď si dievčatko začalo uvedomovať svoju ťažkú životnú situáciu, túži len po jednom „Spraviť prvé krôčiky.“ 
Paťko - rytier bez bázne a hany

Paťko - rytier bez bázne a hany

Volám sa Paťko a mám 7 rokov, som trošku iný chlapček, ale aj napriek tomu veľmi ľúbený a silný. Za svoj krátky život som si už toho veľa zažil. Ale páni doktori mi stále vravia, že to zvládnem a  podržím aj svojich rodičov, ktorí sú niekedy na tom horšie ako ja. Viem, že ma potrebujú a ja ich. Teraz som po troch viachodinových operáciách a strašne vyčerpaný, ale bojujem zo všetkých svojich síl. 
Martin, dieťa s autizmom a jeho cesta do nášho sveta

Martin, dieťa s autizmom a jeho cesta do nášho sveta

Moji rodičia mi vybrali toto meno, možno som im ho sám vnukol, keď sa jeden novembrový večer dohadovali, ako sa budem volať. Bolo to krátko po  výsledkoch amniocentézy, keď sa dozvedeli, že sa narodím zdravý a budem chlapec. No vtedy netušili, že tento zákrok už spustil nezvratný osud. Dobre, že už vybrali meno, lebo môj čas sa napĺňal a presne 5.12.2003 maminkine telo prestalo počúvať a  v predvečer Mikuláša sme skončili v nemocnici. 
Naše veľké zlatíčka

Naše veľké zlatíčka

Máme dvoch chlapcov. Tomáška 16,5 roka a Janka 15 rokov. Obaja naši chlapci sú ZŤP. Majú psychomotorickú retardáciu, hypotonický syndróm. Ale presne určenú diagnózu ešte nemajú. Tomáško sa narodil v termíne, všetko bolo v poriadku. Do troch mesiacov sme ani nevedeli, že ho máme. Napapal sa a spinkal. Potom začali komplikácie. Celé noci preplakal. 
Radosť vyjadruje úsmevom

Radosť vyjadruje úsmevom

Narodenie dieťaťa je tá najkrajšia chvíľa v živote rodičov. Od tejto chvíle sa život stáva krajším, veselším, šťastnejším... Deň za dňom dieťatko rastie, napreduje, učí sa novým veciam... no nie vždy tomu tak je. Nemá každá matka to šťastie, aby porodila zdravé dieťa a nemá každé dieťa to šťastie narodiť sa zdravé
Dvaja malí veľkí bojovníci

Dvaja malí veľkí bojovníci

Pani Janka drží na rukách dvojročného Paľka, ktorý má hlavičku väčšiu ako celé telíčko. Pri narodení mu do lekárskej správy napísali, diagnózu vrodený hydrocefalus, ktorý je neoperovateľný. Hlavička mu začala rásť, keď mal tri mesiace. Nikto s ním nič nerobil. Až mám zimomriavky, keď počúvam slová od mamičky: „Obvodná lekárka nás odporučila k neurologičke, tam sme sa museli najskôr objednať. Čakali sme celé dva mesiace na vyšetrenie. Konečne Paľka lekárka pozrela a vyriekla ortieľ: „ Je mi ľúto, ale nič sa nedá robiť, chlapec bude žiť len niekoľko dní. "

Skúška?

Skúška?

Mala dvadsať štyri rokov. Práve dokončila vysokú školu. Slobodná matka. Diplom si prevziať nestihla. „Malý mal vtedy osem. Teraz má deväť. Prežil to, čo mnohí nestihnú za celý život.“ Ak do toho zakomponujem svoj pohľad na vec, viem, že mal ovčie kiahne a následne ho boleli kosti v celom tele. Obvodná lekárka na to bola prikrátka. A tak sme sa zapojili a „vybavili“ sme pobyt vo fakultnej nemocnici v Trenčíne. Neviem, či sa stihli vybaliť...
Mám záujem
verify

* Tento údaj je povinný


  spig@spig.sk     0800 105 707     www.spig.sk

Prečítajte si celý časopis

 

Máte záujem dostávať nové číslo časopisu na Váš email? 
pošlite nám žiadosť na klub@spig.sk