Človeka robí človekom telo i duch (obsiahnutý aj v rozume). Osobitosťou človeka je, že deficit jedného či druhého vôbec nezmenšuje človečenstvo ako také. Základným atribútom človeka je dôstojnosť - dôstojnosť nie je žiadnym spôsobom umenšená nedostatkom jedného či druhého - takýto nedostatok skôr zvyšuje dôstojnosť, lebo daný jedinec je síce nositeľom handicapu (skôr by sme mali hovoriť disabilite), ale na dosiahnutie rovnakého cieľa ako zdravý človek musí vyvinúť viac úsilia - preto mu patrí úcta - preto mu spoločnosť musí dať príležitosť, aby využil tie schopnosti, ktoré má - takto spoločnosť ukazuje i dokazuje, ako si takýchto ľudí všíma ako im vie pomôcť, je to potom uplatnenie vzťahu spoločnosti k dôstojnosti človeka v praxi.