Rubriky

ÚVAHA Prázdniny

Sú prázdniny. Deti sa tešia a my rodičia máme o starosť navyše - kam s deťmi? Kde ich na dva mesiace ,,odpratať?“Nie každý má to šťastie, že má starých rodičov, ktorí sú ešte čiperní a zvládnu naše ratolesti. V robote si človek tiež nemôže vybrať dva mesiace prázdnin, a tak vymýšľame a  hútame ako spríjemniť tie dva mesiace, aby sa naše deťúrence nenudili, aby využili prázdniny efektívne, rozvíjali svoju osobnosť či zdokonaľovali sa v  jazyku alebo inej veľmi prospešnej aktivite...hlavne, aby sa NENUDILI. 

Inak obdarená

Nie to dávno, čo som zistila, že na Slovensku existuje aj časopis s názvom Inak obdarení. Čo nám bolo odňaté alebo odopreté, to prí- roda jednoducho vykompenzovala inak. Mne osobne bolo veľmi príjemné zistiť, že som inak obdarená. To, že som iná, viem už dávno. Konečne sa na  seba pozerám ako na  výnimočnú bytosť a nie ako na niekoho, kto mal kus smoly. Okej, tak neviem to, čo vy, bežní ľudia, ale koľkí z Vás vedia to, čo ja? 

Hodina empatie

Včera Lenka nepriniesla poznámku, ale pochvalu. Tak ju pochválim aj ja. „Lenka dostala pochvalu. Za  empatiu,“ šplechne manžel. Poteší ma to, ale napriek tomu pokračujem v  započatej práci. Veď... Bodaj by aj nie. Naša dcéra má hodinu empatie v praxi už takmer dva roky vkuse. Život sa s ňou nebabral. V piatich rokoch jej zo života odišla matka, aby ju uvidela o  niekoľko týždňov bezvládne ležať na vozíku - tom ležiacom. O  niečo neskôr vedľa nej kráčala po chodbách národného rehabilitačného centra. Ľuďmi na vozíku sa to tam len tak hemžilo. 

ÚVAHA Prichádza jar

Dlhá sychravá zima pomaly vládu vzdáva
a vzduchom pláva vôňa hravá.
Slnko spoza mrakov už smelšie vykuká,
krásnymi farbami začína hýriť lúka.

ÚVAHA - September

Je tu september. Leto preletelo veľmi rýchlo. Školáci znova zasadli do školských lavíc. Poniektorí s úsmevom na tvári, iní zase s miernou nechuťou. Čo si budeme klamať - ani nám sa nechcelo vysedávať v lavici a počúvať reči učiteľov. Vekom sme prišli nato, že škola je predsa len dobrý výmysel a človek sa všeličomu priučí. No život je tiež učiteľ. Občas veľmi prísny a  nemilosrdný. 

PREČO?

Otázka, ktorá zaznela už snáď tisíckrát. Zarezonovala ovzduším a utiahla sa do kúta, aby v nečakanej chvíli mohla povstať z popola. „Prídeš, rozbiješ mi život a odídeš,“ povedal mi kamarát. Kiež by to bol iba jeho život... Rozbila som vôkol seba toľko životov a najmä – ten svoj. „Je to tak, lebo to tak chceš,“ povedal by bež- ne zmýšľajúci človek. Nejdem na nikoho hádzať vinu, chcem, priznávam to. Chcem nájsť samu seba. 

Zničiť (sa nedáme)

Toto je zrejme cieľ poslania určeného malým a stredným podnikateľom. A Ty ešte funguješ? No počkaj. Žijeme na  Slovensku. A  v  Európskej únii, ktorá to na  nás perfektne hrá. Pod vrstvou mejkapu by sme mohli zazrieť rozpadajúcu sa tvár. A to predsa nik nechce... Udalosti posledných dní ma nútia premýšľať. Najprv mi cestu skríži pani, ktorá mi zopakuje to, čo už viem, a takmer zabúdam zavrieť ústa od úžasu. „Žijeme na plastovej planéte.“ 

Ako s láskou presadiť svoje ciele

Čo presne znamená slovo „cieľ“? Pre mňa je to živý obraz, v  ktorom vidím seba, svojich blízkych, našu firmu a  zamestnancov, krajinu, Zem, prostredie a celú svoju „infraštruktúru“ v stave, do ktorého chcem dôjsť a ktorý chcem vytvoriť. Okrem toho je pri stanovovaní cieľa dôležité aj to, prečo chcete daný cieľ dosiahnuť. Aký je účel vášho snaženia? Aký je motív zmeny, ktorú chcete zapríčiniť? A v neposlednom rade, čo má z vašej činnosti vyplynúť? 

Príbeh o spálenom srdiečkovom kráľovstve

Volám sa Simona a mám 21 rokov. Som študentka obchodnej akadémie a úspešne som ukončila tretí ročník, škola ma veľmi baví. Moje záľuby sú čítanie kníh, rada chodím s kamarátmi von, do  kina a  hlavne keď mám čas, tak píšem príbehy, poviedky a  tak ďalej. Od malička mám detskú mozgovú obrnu v dôsledku toho nerozprávam a som odkázaná na invalidný vozík. No napriek tomu sa snažím žiť naplno, ako zdraví ľudia