Skutočné príbehy
Robko svojím rekordom prekvapuje všetkých okolo seba
Arpád Rubint je výnimočný človek. Pred dvomi rokmi som ho zaregistrovala, keď v časopise Slovenka vyhral titul Otca roka 2016. Celkom sám sa stará o svojho dnes už 35- ročného syna, ktorý vyžaduje 24 hod. starostlivosť. Vo viacerých rodinách sa chlapi rýchlo vzdávajú, a „utečú“ od rodiny, kde je dieťa s vážnymi zdravotnými problémami. Pán Arpád je výnimkou. Klobúk dolu.
Židovské školy – rozhovor s Líviou Katona o novej publikácii
Pred deviatimi rokmi sa Vám obrátil život naruby. Aké ste mala pocity, keď ste zrazu bola odkázaná na pomoc iných. Určite to bol pre Vás šok. Ako ste sa s tým vysporiadala? A vôbec dá sa to?
Čachtičanka Janka Prekopová premenila obývaciu izbu na nebo anjelov
Janka Prekopová namaľovala za tri mesiace päťdesiat obrazov. V jej tvorbe jej nedokážu zabrániť ani vážne problémy prstov so stiahnutými šľachami.
Timi dýchaj!
1.1.2007 sa riadne v termíne a bez komplikácií narodil náš Timurko. Tešili sme sa z vytú- ženého, veľkého a zdravého chlapčeka. Naša radosť však trvala len 13 dní. Po večernom nakojení sa Timi začal dusiť. Myslela som, že mu len zabehlo mliečko. Dusenie neprestávalo, ale prechádzalo do chrčania. Keď už máte 2 zdravé deti, ani vo sne Vás nenapadne, že sa práve začínajú odpočítavať sekundy, kedy ide dieťaťu o život.
Miňo a Vianočná besiedka
Počas Vianočných sviatkov, presne na Štefana 26.12.2017 sa v Repišti, malej dedinke v okrese Žiar nad Hronom konala Vianočná besiedka. Šikovné deti, mládež ale aj dospelí spojili svoje sily a pripravili viac ako hodinové predstavenie pre celú obec. Jej súčasťou sa stal aj Miloš Bahúl s jeho prezentáciou o Vianočných sviatkoch, ktorá mala na tomto podujatí svoju premiéru.
Marián Kamien: Stále potrebujem hormóny šťastia
Mať po svojom boku niekoho, s kým chcem stráviť celý život, mať prácu, ktorá ma baví a ešte aj elegantne uživí, vo voľnom čase športovať spolu s priateľmi a s množstvom plánov do budúcnosti. Vlastne sú to všetko celkom všedné veci, ktoré patria do našich životov na prahu tridsiatky. Nečrtá sa z toho žiaden dramatický príbeh na knihu, napriek tomu práve po takomto osude asi všetci túžime.
Svedectvo o Božej láske
Tento článok som sa rozhodla napísať preto, lebo som v 29 rokoch svojho krásneho života s detskou mozgovou obrnou (DMO) pochopila, že všetko, čo sa nám na našej životnej púti stane, nie je iba Boží rozmar, ale skôr jeho vynikajúci premyslený plán, ako s nami niečo dôležité dosiahnuť.
Celý môj život je pre mňa jeden veľký úspech
Aj v tomto čísle časopisu Vám predstavíme výnimočnú osobnosť - športovkyňu Michaelu Balcovú, ktorá užíva život plnými dúškami v duchu „Aj tak sa to dá“. Porozpráva nám, že aj na vozíčku sa dá športovať a veľa dosiahnuť. Osud Vám do vienka nadelil rôzne diagnózy.
Aj z vozíka sa dajú stavať mosty
V súčasnej slovenskej spoločnosti dominuje kult dokonalosti. Denne sa to valí na nás zo všetkých strán. Autori motivačnej literatúry a mainstreamu ponúkajú zaručené recepty. A tak fitnescentrá praskajú vo švíkoch, plastickí chirurgovia zažívajú neopísateľný boom, predajcom zázračných tabletiek či krémov dych berúco rastú bankové kontá, syndróm štíhlosti a naň nadväzujúce diéty a programy na chudnutie doslova opantali všetkých a všetko.
Píšem básne pre radosť
Volám sa Jakub Boháčik a mám 25 rokov. Bývam v Partizánskej Ľupči. Narodil som sa 16.3.1992 v Liptovskom Mikuláši. Po narodení (cisárskym) som pre otravu(sepsa) dostal krvácanie do mozgu, následkom čoho mám DMO-kvadrupareticku formu. Po všetkých rehabilitáciách, kúpeľoch a cvičení doma som sa našťastie postavil na nohy.
Prekážky sú na to, aby nás posunuli vpred...
Nikto nemyslí na to, že sa mu môže zmeniť život z ničoho nič. Nemyslela som si to ani ja. Nikdy som nemala žiadne zdravotné problémy, a keby mi niekto povedal, že raz skončím na vozíku, asi by som sa nad tým len pousmiala. Ale svoj osud si nikto nevyberá, a aj úplne zdravý človek sa môže ocitnúť na druhej strane.