Aktivity

Iveta Bartalová - ako ďalej

Rozhodla som sa napísať postrehy z môjho života po odchode do večnosti mojej dcérky Katky a manžela Stanislava a moje pocity pri tvorivých činnostiach, ktorým sa venujem. Viem aké je
náročné starať sa o inak obdarené dieťa a nemať čas sama na seba. Teraz s odstupom času si uvedomujem a veľa krát dávam otázku „Ako som to všetko zvládala?“ Nepretržite 24 hodín bez oddychu, v strese,...

Po Katkinom a Stankovom odchode som pocítila akúsi úľavu a oslobodenie. No pravdu povediac dlho som sa nevedela s tým vysporiadať a uznať si, že mám právo žiť život naplno a venovať sa aj sama sebe. No ako sa hovorí, všetko má svoj čas, tak aj u mňa to tak bolo.

Teraz, keď mám kopec času a našla som zmysel života v tvorivých činnostiach, chcem sa s vami podeliť o tieto moje radosti.

Úryvok z mojej novej zatiaľ nedokončenej knihy s názvom Vyznanie.

 

V srdci mi horí tvorivý plameň

V minulom čísle časopisu sme vám predstavili Ľubku Brigantovú a ja chcem v jej príbehu pokračovať. V skratke spomeniem, že jej manžel mal veľmi ťažký úraz. Láska a psychopodpora od Ľubky mu veľmi pomohli a stal sa zázrak. Je úplne v poriadku. No Ľubku osud naďalej skúša. Pred 10 timi rokmi sa jej narodil synček, ktorý má zdravotné problémy. Kochleárny implantát mu pomáha byť v spojení s rodinou, ľuďmi naokolo.

Bez rozdielov

Prvého septembra sa konal prvý ročník výstavy obrazov Bez ROZDIElOV #1, ktorý sa venuje tvorbe detí na autistickom spektre. Hrad Beckov v spolupráci s Oz Marcus SK a združením Hans pripravili podujatie s bohatým programom.

Buďme odvážni a láskaví

V tomto čísle časopisu vám chceme predstaviť účasnú, húževnatú osôbku Betty Vorosovú, ktorej sa v jednej sekunde zmenil svet. Ako sa s tým vysporiadala a čomu sa venuje v súčasnosti si môžete prečítať v nasledujúcich riadkoch. 

Sila nepramení z tela, ale z duše

Jedným z vážnych problémov slovenskej spoločnosti, ktorý predstavuje väčšiu hrozbu ako ekonomická kríza je kríza vzťahov. Zasahuje všetky
sféry spoločnosti, všetkých ľudí, avšak najpálčivejšie sa dotýka tých „iných“, postihnutých, ku ktorým si majorita spoločnosti aj napriek
svojmu vývoju ešte stále nedokázala nájsť cestu. Nevie ich pochopiť, nevie sa k nim správať. Je postihnutá. Nevidí, nepočuje, nehýbe sa. Archaizmy
dedené z generácie na generáciu spôsobujú neschopnosť pochopiť, že títo ľudia nie sú iní ako spoločnosť samotná. Každý človek bez
rozdielu je jedinečný a preto si zasluhuje, aby sme sa k nemu správali s pokorou i úctou a zároveň si uvedomili, že postihnutí nie sú postihnutí,
lež inak obdarení.