Vďaka Ľubke Brigantovej som objavila čaro enkaustiky. Ona mi pred piatimi rokmi predala štartovaciu sadu k tejto technike maľovania. No až vlani som sa odhodlala a otvorila balíček. Odvtedy je Ľubka mojou spriaznenou dušou a vždy keď niečo potrebujem, rada mi poradí a usmerní ma v maľovaní. Som jej vďačná za to, že mi ukázala svoj ateliér a mohli sme pobudnúť niekoľko hodín pri ukážkach maľovania voskom. Tento čas som využila na rozhovor a trochu ju vyspovedala.
Ľubka, kedy si sa ty začala zoznamovať s enkaustikou?
Enkaustika mi prišla do života pred 14 rokmi. V tom čase, popri práci pedagóga v Súkromnej škole umeleckého priemyslu v Hodruši Hámroch, som udržiavala priateľské vzťahy so ZUŠ v Žarnovici. Počas návštevy u p. uči teľky na výtvarnom odbore v ZUŠ som si všimla starú platňovú žehličku a voskovky. Zistila som, že je to enkaustika, starodávna technika maľovania horúcim voskom. Pamätám si ako ma to nadchlo a zatúžila som o tom vedieť viac. Na internete som si našla kontakt na dodávateľa na Slovensko, ktorou je Laura Écsiová. Navštívila som ju doma aj v jej ateliéri. Zhodou okolností bývala len pár kilometrov od môjho bydliska. Predstavila mi tvorivý svet vosku, jeho vôňu, farby, nekonečnosť procesov a techniku… Po čase sa z nás stali priateľky, máme za sebou spoločné výstavy a spolupracujeme na spoločnom projekte Láska k vosku. Prostredníctvom edukačných videí o technike a maľovaní, ktoré uverejňujeme na sociálnych sieťach, vzájomné stretnutia a rozhovory s lektormi a nadšencami enkaustiky, týmto túžime pestovať a rozvíjať lásku k vosku.
Aké boli tvoje začiatky? Učila si sa sama alebo máš urobené nejaké kurzy?
Začiatky boli pre mňa plné nádherných a tvorivých chvíľ. Maľovanie horúcim voskom má niekoľko úrovní, nekonečné množstvo spôsobov sebavyjadrovania a to všetko vďaka širokému spektru enkaustického materiálu a elektrických prístrojov. Laura Écsiová mi predstavila rôzne spôsoby ako maľovať voskom a kombinovať ho. Do vosku môže me zalievať fotografiu, perokresbu a taktiež ho môžeme kombinovať so živicou a inými materiálmi. Laura vyučila niekoľko lektorov na Slovensku a ako jediná som u nej absolvovala aj lektorstvo na tvorbu 3D enkaustiky. Voskom som začala maľovať hneď na plátno a drevené dosky v rôznej veľkosti. Milujem experimentovanie a rada objavujem nové veci. K mnohým postupom som prišla aj sama len tým, že som skúšala s materiálom experimentovať. V tom čase ma maľovanie voskom na malé formáty papiera (A6, A5, A4) nepriťahovali. Plátno a následne drevené dosky mi poskytovali väčší priestor na vyjadrenie mojich predstáv. Vznikali abstraktné obrazy ocenené porotou, autorské a kolektívne výstavy na Slovenku i v Čechách.
Nakoniec si ma tvorba na papier aj tak našla a to počas Covidu. Bola som oslovená zo Slovenského Červeného kríža v Nitre o enkaustické obrázky k oceňovaniu darcov krvi. A tak som zdolala výzvu. Vytvorila som 891 kusov originálnych obrázkov pre darcov v krvi po celom Slovensku. Aj po toľkých rokoch zažívam s enkaustikou kreatívne chvíle a je už neodmysliteľnou súčasťou môjho života.
Kto ti bol v tomto smere spriaznenou dušou?
Spriaznenou dušou mi bola aj je Laura Écsiová a následne mi vďaka vosku prišla do života arteterapeutka Zuzka Medzay. Postupne som spoznávala aj iné lektorky, umelkyne a priaznivcov enkaustiky. Spoločne si vytvárame komunitu, ktorú spája láska k vosku a láska k tvorbe.
Aké sú tvoje pocity, keď rozohreješ vosky, pred tebou je plátno a ty začínaš maľovať?
Veľmi krásna otázka. Milujem maľovať. Pred stavte si teplo, ktoré sála z voskov. Vôňa vosku, relaxačná hudba v pozadí, horiaca sviečka, horúci čaj… vonkajší svet pre mňa prestáva existovať. Som len ja a moje vnútro, duša, srdce… uvoľňuje sa telo, svaly, čistia sa myšlienky, odchádza stres… duša a moje vnútorné ja sa teší, že si venujem čas a priestor pre seba. Môžem povedať, že sa liečim, relaxujem, načerpávam energiu. Keď sa topia vosky a miešam ich, teším sa ako malé dieťa, ktoré kuchtí radosť a je šťastné, že môže tvoriť a prinášať krásu aj medzi ľudí.
Niekedy nemusím maľovať nič konkrétne, len „naháňam“ vosk po plátne či dreve a teším sa zo sýtosti farieb, z rôznych práškov, z vyrývania, škrabkania do vosku či na vypaľovanie šelaku ohňom. Vosk ukrýva v sebe veľký potenciál relaxu, liečenia a prináša radosť do života. V každom tvorivom procese dokážu vznikať aj náhodné obrazy, ktoré sú úchvatné a dokonalé. Ten pocit, že musíte mať niečo vyštudované, aby ste dokázali niečo namaľovať je pri vosku pasé. Každý tvorivý proces s voskom ma viac a viac ponorí do seba a dopraje mi pokoj.
V tvojom ateliéri cítim úžasnú energiu. Uprostred miestnosti je veľký stôl, kde je veľa priestoru na tvorenie. V regáli je odložených niekoľko žehličiek, plno voskov a iného materiálu. To znamená, že tu tráviš veľa času aj s priateľkami, ktoré tiež radi maľujú. S akou skupinou ľudí sa stretávaš?
Do môjho ateliéru v Nitre prichádzajú moji priatelia, učitelia, maminy s deťmi, nové osôbky, ktoré túžia techniku spoznať a naučiť sa ju, ale aj manželské páry, ktoré si objednajú maľovanie ako exkluzívny zážitok. Stáva sa mi, že maľovanie voskom podarujú aj ako darček na jubileum pre blízku o
sobu. Tí nadšenci, ktorí už prešli tvorivými postupmi enkaustiky, dokážu namaľovať obraz ako darček pre svojich blízkych.
Organizujem skupinové teambuldingy a veľmi mám blízko ku komunite nepočujúcich ľudí. Cez rôzne granty naše OZ Srdce Anjela spolupracuje s OZ Infosluch, OZ Nepočujúce dieťa a OZ Umenie počuť, kde vytvárame tvorivý priestor pre maminy, ktoré majú detičky s poruchou sluchu a inými diagnózami.Okrem maľovania si zdieľame naše príbehy, skúsenosti a rady. Odchádzame oddýchnuté a povzbudené do ďalšieho života.
Enkaustika je súčasťou aj kreatívnych dielní na koncertoch organizovanými OZ Milanom Štefánikom po Slovensku, kde ju zastrešuje skvelá lektorka Lenka Slniečková. Moja podpora s enkaustikou je na Objatí tónov v Leviciach a Na krídlach anjelov v Žiari nad Hronom. V roku 2023 som po prvýkrát namaľovala obraz z vosku pre koncert Na krídlach anjelov, ktorý bol súčasťou grafického vizuálu akcie. Od roku 2016, každý rok prispievam obrazmi namaľovaným z vosku na charitatívne podujatie ART FOR HELP v Leviciach, kde finančný výťažok pomáha seniorom a sociálne odkázaným rodinám…
Myslíš si, že pomáhaš aj iným ľuďom tým, že spolu tvoríte?
Áno. A ako to viem? Lebo viem ako tvorba pôsobí na mňa. Viem ako mi bola v tých najťažších chvíľach v mojom živote veľkou Čo cítiš, keď vidíš usmiate tváre šikovných ženičiek pri maľovaní? Požehnanie, milosť a veľkú vďačnosť, že to môžem zažívať. Cítim veľkú radosť. oporou a svetlom. Bola a stále je pre mňa jeden z hlavných spôsobov dobíjania energie. Tvorba nám prináša radosť, lieči dušu a v ateliéri si niekedy aj spolu poplačeme, prepustíme čo nás trápi. Tvorivý proces má v sebe prvky arteterapie a preto ma láka jej štúdium. Zúčastňujem sa akreditačných kurzov pod vedením iných arteterapeutov cez Asociáciu slovenských arteterapeutov (ASA) a o.z. Spoločnosti slovenských ateterapeutov – SOSArte. Verím, že pochopením a otvorením sa svetu arteterapie to môže mať veľký prínos pre enkaustiku a naopak. Tieto dva svety je možné prepájať.
Čo cítiš, keď vidíš usmiate tváre šikovných ženičiek pri maľovaní?
Požehnanie, milosť a veľkú vďačnosť, že to môžem zažívať. Cítim veľkú radosť.
Pamätám si, keď som bola malá, rada som sa túlala lesom aj som v ňom sem tam zadriemala. Sedávala som na kalvárii u nás v dedine, rozprávala som sa s Ježišom na kríži a túžila som robiť ľuďom radosť, objímať ich a vyčariť im úsmev na tvári. Ďakujem, že to môžem žiť a že sa v mojom živote dejú zá zraky…
Iveta Bartalová
Foto: archív Ľubky Brigantovej

