Náš život sa točí okolo nášho Anjelika

Náš život sa točí okolo nášho Anjelika
Túžili sme po nej. Malej, krehkej a našej. Dala si načas, kým konečne ohlásila svoju prítomnosť. Už sme aj prestali dúfať. Keď som zistila, že som tehotná, moje šťastie bolo nekonečné. Rozprávala som sa s ňou a sľúbila jej, že pre ňu spravím všetko, len nech dá na seba, tam v mojom vnútri, pozor. Potom už na ňu dám pozor ja. 




Keď som ucítila predčasné, prudké bolesti, do nemocnice som prišla s tým, že sme o ňu prišli. No naša malá vedela, ako veľmi ju potrebujem a zabojovala.
Viete si predstaviť dieťatko, ktoré sa vám zmestí do dlane? A to dieťatko bojovalo o každý nádych. A vyhralo. Nevládala som už ani plakať, ani sa smiať. No keď som ju konečne držala doma v náručí, vedela som, že toto moje dieťa to len tak nevzdá. A dúfala, že to najhoršie máme za sebou. Potom prišla operácia mandlí. Mala vtedy tri roky. A šok, keď dovtedy normálne reagujúce dieťa prestalo reagovať na zvuky. Prišla o sluch.
Chvíľu trvalo, kým sme sa s tým vyrovnali. Schválne nepíšem zmierili, pretože to sa nedá.
Neriešili sme, kto za to môže a prečo sa to stalo. Riešili sme, ako sa čo najlepšie prispôsobiť situácii a pomôcť jej.


Našťastie sa blížil čas, keď som mohla nastúpiť do práce a ďalšie peniažky by nám v tom pomohli. A vtedy som si nahmatala Hrčku v prsníku. Chvíľu som si nahovárala, že to nič nie je. A keď na ňu prestanem myslieť, zmizne tak, ako sa zjavila. Poznáte to? Zavriete oči, a keď to nevidíte, nie je to. No tá mrcha nezmizla. Vedela som, že musím ísť na vyšetrenie, dúfala som, že ma vysmejú, s akou banalitou tam leziem. Nebola to banalita. Rozbehol sa nový kolotoč. Lekári, jedna chemoterapia za druhou. Našťastie chodieval so mnou manžel. Predsa len, po tom svinstve, čo vám má pomôcť sa necítite dvakrát najlepšie.
A okrem toho vozieval do školy a zo školy malú. Je potrebné prejsť celou Bratislavu a to som už ja nejaký čas po chemoterapii nezvládala. A keď mi KONEČNE bolo lepšie, čakala ma ďalšia chemoška. A tak to šlo dookola.
Niekedy by som si bola najradšej ľahla a umrela. Chcela som poprosiť Boha, aby si ma už vzal, pretože nevládzem. No nemohla som. Namiesto toho som ho každý večer prosila, aby ma tu ešte nechal. Kvôli našej malej. Keď vtedy zabojovala ona pre mňa, som jej to dlžná aj ja. A tak každý deň vstanem, usmejem sa a…žijem. Malá je môj motor, moja energia, môj dôvod žiť. Vravela som si, že to zvládneme.



A potom prišiel manžel o prácu. A my o jediný stály príjem. Je ťažké starať sa o chorú manželku, handicapované dieťa a ešte zvládať aj pracovnú dobu. Nuž, nie sme nároční. Nepotrpím si na krásnu vizáž, už dávno. Ani na značkové oblečenie. A ak nás niekto bude súdiť za to, že žijeme v skromných podmienkach, pomodlím sa za neho, pretože nevie, čo je v živote dôležité. Pre nás bolo dôležité prežiť. A to tak, aby malá čo najmenej cítila naše trápenie.
Všetko sa dá zvládnuť, verte mi. Aj toto.
No potom prišla najhoršia rana. Malej diagnostikovali neurofibromatózu. Hrozí jej oslepnutie, ochrnutie a… Najhoršie slovo na tom je : neliečiteľné. Môžme len dúfať a veriť. Kedysi som jej sľúbila, že sa o ňu postarám a ochránim ju. Dnes viem, že takéto sľuby je občas veľmi ťažké dodržať. No stále robíme, čo môžeme. Manžel berie akúkoľvek prácu. Často nie je doma. Ja už ani nevnímam, že som po 2 cykloch chemoterapii, po amputácii prsníka, po neúspešnej hormonálnej liečbe,a momentálne som na novej biologickej liečbe,kde nežiadúce účinky pracujú na plné obrátky, a fungujem, ako sa dá. Náš život sa točí okolo nášho Anjelika. A ja som si uvedomila jednu vec.



Anjeli žijú aj okolo nás. Keď som si myslela, že už naozaj nedokážeme bojovať ďalej, v našom živote sa začali objavovať ľudia, ktorí bojujú s nami. Dnes už zasa verím, že všetko zvládneme. Vďaka vám, ktorí napriek svojím vlastným starostiam nezavriete oči pred problémom iných.
Mohlo by vám to byť ľahostajné, veď sa vás to netýka..ale nie je. A ja vám z celého srdca ďakujem.
Za nás, ale hlavne za tú, ktorej som kedysi dala sľub, ak ma neopustí.

A momentálne celime dalsej rane osudu,,nas anjelik menom Angelika potrebuje nove načúvacie aparáty,je to rana ale aj dalsi malý pokrok v jej zdravotnom stave,a len vďaka Vam napreduje a ma moznost lepšie pocut..Vďaka Vam absolvuje vyšetrenia,kontroly v BRNE za čo Vam patri obrovské ĎAKUJEME.
Ďakujeme za vás čas a za prečítanie..

Prosím Vas toto nie je žiadna výzva či zbierka,je to spoveď milujúcej matky...Dakujem

Mám záujem
verify

* Tento údaj je povinný


  spig@spig.sk     0800 105 707     www.spig.sk

Prečítajte si celý časopis

 

Máte záujem dostávať nové číslo časopisu na Váš email? 
pošlite nám žiadosť na klub@spig.sk